katjinkine skúsenosťe -Part II-

ahojte všetci priaznivci nášho nepravidelného periodika, ktorého perioda mlčania bola teraz akási dlháááá. :) ale aby úvod nebol ešte dlhší....tak do toho. vnímam. že píšem s diakritikou po asi 2 mesiacoch, tak mi to veruže trvá, lebo vkuse triafam ščťž vedľa :). tak sa vopred ospravedlňujem za preklepy.

no pekne po poriadku. dlho sme sa neozvali pretože (ako petjinko minule písal) keď sa život zabehne do koľají, po večeroch kopec aktivít, v1-izbáku 4 ľudia :), nejako ubudne času a tém na písanie.
avšak stalo sa niekoľko zaujímavých vecí, o ktorých by som vás rada poinformovala.
1. ako tak raz kukučka ženského rodu surfovala po stránkach realitiek, naďabila na zaujímavý inzerát. hneď sme tam zavolali, na druhý deň domček kukli a bolo rozhodnuté. kto si chce pozrieť fotky, sú na blogu kukučiek (link nájdete napravo). oni si tam už hrkútajú...my sa k nim pripojíme hádam čoskoro.
2.minulú nedeľu sme boli na obede u pána a pani Agnew v Carricku a potom po výdatnom nedeľnom obede na výlete (káč, káč, káč, káč-citát pre zasvätených do rozprávok). bola to veľmi príjemná prechádzka popri mori.
takáto :):



3. no a ak si pamätáte môj prvý (a zatiaľ posledný :) príspevok bol po nástupe do novej práce v call centre. zhodou okolností môj DRUHÝ príspevok je znova po nástupe do práce (čo už - milujem zmenu :))). ja som totiž to call centre zvládla a mala som aj dobré výsledky v práci, ale ruinovalo ma to. pracovná doba, 8h na telefóne počúvať ako sa niekto sťažuje....nuž na začiatok to bola dobrá šoková terapia. ale minulý týždeň som teda nastúpila do (už skorej spomínanej) firmy Airtricity. úvod bol vynikajúci, lebo ma poslali na školenie do Dublinu, pričom hradili všetko od perfektného vláčika s raňajkami, hotelíka, taxíkov...a takých vymožeností :). takže sa nemôžem sťažovať. ale zaplatila som za to daň. je to náplň práce: som účtovníčka. áno, viem si živo predstaviť zhrozenie na tvárach tých, ktorý mňa a moju celoživotnú filozofiu "mne matika nebude treba" poznajú :). nuž, ten známy ma asi naozaj lepšie pozná ako som si myslela a tým, že mi pravý obsah práce zabalil do takých inotajov ako "administratíva, jednoduchšie a zložitejšie veci...ale veď to sa časom všetko naučíš..." ma presvedčil aby som to zobrala. a teraz...jajaj, zachráň sa kto môže. ale v podstate som si myslela, že to je strašná nuda a objavila som že ani nie. tým, že tá práca je veľmi rôznorodá (od varenia kávy pre celý office,registrácie nových zákazníkov, fakturovania, kontroly účtov až po rozhodnutia komu majú vypnúť prívod prúdu....no sranda) nie je (zatiaľ) nuda. skôr mám stres, že ja sa to všetko celé nikdy nenaučím. ale potom sa nadýchnem, a tvrdohlavo si poviem -a čo by som sa nenaučila- a len dúfam, že nikoho nesklamem.

toto je budova, do ktorej som chodila doteraz. tá súčasná nie je až taká pekná... čo už, človek nemôže mať všetko...


4.no a po tom rušnom dublinskom týždni som len prehádzala veci z kufra do menšej tašky a šli sme na víkend na sever írska. totižto musela som ešte pred tým počkať na petra, ktorý v ten piatkový večer bol v Ahorey a na misijnom večeri mal prezentáciu o Slovensku ako takom, bratskom hnutí a trošku o nás. vrátil sa čosi pred polnocou a obetavý ujko z nášho kostola sa vrátil zo severa pre nás a odviezol nás do hostela, kde už boli aj kukučkovci aj kopec iných. bol tam tzv. "leadership training weekend", kt. organizovala partia z crescent-u. okrem prednášok bolo dosť času na debatu s ostatnými mladými zo zboru, čo bolo super a zvýšil čas aj na výlet na jednu z najväčších atrakcií v sev. írsku The Giant´s Causeway, kde sme spotrebovali maximálnu ľudskú silu, aby sme sa napriek neskutočným nárazom vetra dostali predsa k moru a obdivovali, ako tisícky turistov pred nami, neuveriteľne zaujímavé tvary kameňov, silu morských vĺn a vetra. takto to tam vyzeralo:


toto je v neďalekom zálive. jaro s peťom čakali vlny a potom ukrývajúc viac foťáky ako seba utekali. jaro má svoj foťák menej rád, zostával tam dlhšie. čoskoro hádam na ich blogu uverejní svoj variant tohto záberu...


toto je najmenší kostol v írsku:

ubytovaní sme boli v sympatickom hosteli vo Whitepark Bay (toto je fotka z jedného kurzu. sú na nej niektorí z ľudí, čo v našom kostole pracujú s mladými ľuďmi. niektoré kostoly by dali ktoviečo za to, aby mali toľkoto členov ;)

v nedeľu skoro ráno petjinko išiel fotiť na pláž - obrázky čo nafotil si môžete pozrieť na jeho novom fotoblogu

5. no a to by bolo to :)))). zatiaľ stačí. kľudne sa pýtajte, reagujte, píšte....potešia nás všetky správy od vás a o vás. tak neváhajte a dajte o sebe vedieť.

6. najčerstvejšie novinky dopisuje Pejtinko: jeden človek z kostola (zhodou okolností ten, u ktorého sme boli na obede v Carrickferguse - Katka to spomínala na začiatku), má kamaráta, ktorý vlastní neďalekú údajne veľmi dobrú pizzeriu. A poslal ma tam opýtať sa na prácu. Takže od budúceho utorka som kuchár! Budem také čosi ako šéfkuchárov asistent. Sranda. A doteraz som varil iba doma (aj to sporadicky). Ale teším sa na stabilnú prácu a nové skúsenosti. Ak vám je jasné, že to má tienisté stránky tak áno, ako všetko. V tomto prípade je to pracovná doba - 13.00-23.00. Vo Zvolene by mi to nevadilo ale Belfast v noci nie je bezpečný tak netuším ako idem riešiť dopravu domov.
Okrem toho - ako ste sa možno dozvedeli z blogu našich spolubývajúcich - Jaro má robotu ako architekt a Kamila dnes začala v novom call centre. Inak oni už bývajú v novom dome a my stále tu, keďže sa už týždeň márne snažíme skontaktovať s naším domácim. Okrem toho teraz máme všetci prácu v južnom Belfaste a bývať ideme do východného, tak to celkom zaujímavo vypálilo. Ja som mohol mať do roboty 5minút, budem mať hodinu. Kamila je na tom ešte horšie... Takže o necelé 2 týždne už budeme robiť všetci, čo znamená okrem iného veľa peňazí. PARTY!!!!!!!!!!!!!!!! Ale vážne, konečne budeme môcť posielať peniažky domov. Veď kvôli tomu sme sem primárne prišli. Takže všetko je v poriadku. Na mňa niečo lezie, ale zatiaľ sme zdraví.
Majte sa krásne a napíšte dačo nech aj my vieme ako sa máte...
P+K

PS: Túto fotku som odfotil už dávnejšie, ale zabudol som ju uverejniť. Vždy keď šoférujem, pozerám sa možno viac dozadu ako dopredu. Rád viem čo sa za mnou deje, kedy ma kto skolí a podobne. Ale v porovnaní s majiteľom tohto motocykla som nula. Zírou ;)