Newsy

No tak sme sa trošku odmlčali. Nebolo veľmi o čom písať. Život na nám tu trochu zabehol, dostal sa do pravidelnejších koľají. Až do minulej stredy, kedy sa veci pohli... Od tej noci tu už nie sme sami. Už sa toľko nebojíme. Prišli Jaro a Kamila Kukučkovci, usadili sa v našej spálni, nás vysťahovali do obývačky na matrace, zobrali nám polovicu poličiek a skíň. Všetko až potom ako sme im to všetko ponúkli... Takže sme tu štyria. Predbežne plánujeme nájsť väčší dom a podeliť sa okrem priestoru aj o výšku prenájmu. Pravdepodobne ten dom bude mať 3 spálne, tak nebude problém s návštevami a všetci ste srdcervúco vítaní. Záujemcov je dosť, takže si termín zabookujte s dostatočným predstihom. Letenka do Dublinu stojí s Ryanair 13sk, potom sa sem dá dostať busom za cca 10eur. Keď nerátam darčeky a bryndzu ktorú budete musieť priniesť tak to je aj so všetkými poplatkami do 2000sk... No okrem tohto sa nám pohli veci vo veci zamestnania. Katka tento týždeň končí v GEM a ide do Airtricity od 6. novembra. Má to v suchu. Určite viac ako ja. Ja mám dilemu. V piatok som skončil na stavbe, aby som v pondelok mohol začať v pekárni. Tam som sa dozvedel, že by som mal robiť 3 nedele do mesiaca a rozpis zmien sa bude robiť s týždňovým predstihom. Zlé, veľmi zlé... Tak chcem ísť naspäť na stavbu a neviem či ma vezmú. Ak nie, začnem v pekárni a budem si hľadať ďalej. Okrem toho sa stále aktivizujeme v Crescent Church, dokonca stále viac, v nedeľu sme mali intrviú s vedením. V nedeľu nás teda oficiálne vyhlásia za členov zboru. Tešíme sa... Okrem toho sme usporiadali Belfastský večer Slovenský. Jaro s Kamilou doniesli bryndzu, parenice a oštiepok, tak sme ešte dokúpili poľskú kyslú kapustu a pozvali pár ľudí že nak vidia ako my tam jeme. No halušky mali neveľký úspech, čo sme aj čakali. Aj keď Jaro ich spravil úplne skvelé. Trošku lepšie na tom bola moja cesnačka, aj keď bola oveľa horšia ako zvykne bývať. Darmo, Ír sa v chutiach nevyzná a tak mu viac chutí pokašlaná cesnačka ako fajnie haluške. Čo to majú v ťích papuľách za jazyke? Tu je Jarovo cesto haluškovuo (fotila Kamila, ktorú pre zmenu - zjavne inde - fotil Jaro): Okrem toho sme podnikli prvý výlet do prírody. S miestnymi kamarátmi sme boli v Mourne Mountains. A skoro sa mi stalo to, čo kritizujem na iných - podcenenie hôr. Najvyšší kopec tu má síce iba 800m, ale nakoľko začínate s topánkami takmer v mori, je toto nielen výška, ale aj prevýšenie zároveň. Mimochodom, topánky. Kúpil som si. Zradil som Garmont a kúpil som si Rossignoly. Takéto:
Za £20, čo je cca 1200 Sk. Skvelá zľava, lebo ceny doma optimisticky odhadujem na 3000 Sk. Ale to nie je smerodajné. Dôležité porovnanie je, že som na ne pracoval s minimálnou mzdou necelé 4 hodiny. Aby som si za 4 hodiny práce mohol takéto topánky kúpiť u nás, musela by byť minimálna hodinová mzda 750 Sk, čiže mesačné minimum by malo byť 120.000 Sk. Ako sa k tomu blížime, viete sami... Nuž a v tých topánkach som išiel do terénu, ktorý som nečakal. Je presne taký istý ako u nás o 1200m vyššie. Akoby som bol v mojich milovaných Nízkych Tatrách. Už len naša milovaná a osudná Kamienka nám tam chýbala. A kapustnica. A Demänovka. A čajík bylinkový. A buchta "Chopok". Normálne som mal v tej hmle takéto chute na jazyku... Tu je pár fotiek z výletu: On a ona Blairovci (Angela práve ide chltať, on sa volá John; to s krátkymi vlasmi je Katka): Tu som vynechal ľudí a fotil som krásne veci :-) Takéto kamienky tam rastú: Takéto ploty tu stavajú: A najlepšie nakoniec. Jazierka tu jesto: A okrem toho ma dnes Jaro fotil, tak mám nové portréty na Skype aj na mojej www... Toť tá krása (fotky, nie ja!!!!!): No takže takto sa máme. Ako sa máte vy? Peter + Katka (+ Jaro + Kamila)

V žiadnom prípade sa ma teraz nepýtajte...

... či by som tu chcel zostať. Dostali by ste v pondelok inú odpoveď ako trebárs dnes. Objasním...
Od pondelka pracujem. Na stavbe. Na vykrytie času, kým nepôjdem do pekárne. Ozaj, písal som o pekárni? Ak nie, tak teda terazky: počnúc 23. októbrom začínam pracovať v novootvorenom coffee shope, pekárni a sandwich bare. Nebojte sa, nepretrhnem sa, to nie sú tri rôzne firmy. Je to také multipracovisko. Bude to primárne kaviareň, kde sa budú piecť rôzne dobroty - zdravé chleby, pečivo, koláčiky a tak. Teším sa na to. Hlava si oddýchne a hlavne - keďže začínam ráno -, budem mať relatívne veľa času na fotenie poobede a večer. Super, teším sa na nový team, nič nebude zabehnuté, tak sa teším, že budem môcť prispieť k tvorbe dobrej firmy ;)
No ale k stavbe: no čo ma zaráža je to, ako behom 3 dní dokáže pribrať taká tehla. Prvý deň boli všetky jednoručné, dnes boli takmer všetky obojručné... Preklad: mám presilené predlaktia a mám dosť vážne problémy zdvihnúť tehlu. Aj toto píšem so značným sebazaprením, tak si to vážte ;)
No a teraz k veci. Ak by som tu zostal, jeden z vážnych dôvodov by bol ten, že si tu vážia prácu. Aj najblbšie fúrikovanie je tu zaplatené tak, že sám jedinec si bez problémov prenajme byt a kúpi si jedlo. Ak sú dvaja a obidvaja fúrikujú, môžu buď míňať alebo šetriť. Alebo si môžu zobrať hypotéku a žiť vo svojom... Ako je to na Slovensku, viete sami. Trochu ma síce prestáva baviť odpovedať na otázku, čo som robil na Slovensku. Z toho dôvodu, že po pár otázkach sa určite dostaví aj tá "A to ťa baví s titulom búrať steny?".
Na druhej strane, prečo by som tu asi nedokázal zostať je to, že ľudia sú tu vo všeobecnosti ignoranti a s prepáčením, sú blbí. Toto asi najlepšie ozrejmí niekoľko príkladov z reálneho života:
1. Úrad s názvom "Jobs and Benefits", niečo ako úrad práce. Tete spomeniem, že sme boli na Shetlandoch, ona sa ma opýta "Kde?", ja zopakujem že na Shetlandkých ostrovoch, ona sa v zápätí otočí smerom ku kolegovi a opýta sa ho, že kde to dopekla je... Jedná sa o časť Veľkej Británie, čiže jej vlasti...
2. Iná teta sa mi zdôverila, že má 19-ročného klienta, ktorý nikdy neprekročil hranice Východného Belfastu. Čosi ako keby človek nikdy nebol mimo Petržalky...
3. Tá istá teta, pochádzjúca z Dublinu (cca 150km južnejšie) dostala raz otázku od miestneho obyvateľa, či je v Dubline počasie ako v Španielsku...
4. Ujovi kolegovi hovorím dačo o Slovensku. Spýta sa, či to je bývalá republika ZSSR. Vravím že nie a vysvetlím mu v pár jednoduchých vetách o čom to bolo. Potom spomeniem že manželka je zo Srbska, on s neochvejnou istotou zopakuje svoj poznatok že toto už určite bola časť ZSSR. Vravím nie a opäť vysvetlím. Obdivne mi povedia že viem veľa zo zemepisu a idú ma nachytať. Vymyslia najťažšiu otázku, na ktorú poznajú odpoveď. Sú úplne zúfalí, keď im poviem, že štát medzi Španielskom a Francúzskom sa volá Andorra. Nevravel som im, že sa to u nás učí na ZŠ ;)
5. Ujo kolega sa ma pýta že ako je u nás v lete. Vravím, že v pohode aj cez 30, niekedy aj 35 stupňov. Prvý šok spôsobila jeho protiotázka že či sme teda blízko pri rovníku. Vravím zúfalo, že nie (mimochodom, týmto pádom bolo ZSSR rovníková republika, to ste dúfam postrehli túto informáciu). Ale zabije ma ďalšia doplňujúca: "Takže Slovensko je pod rovníkom?"

Toto myslím nepotrebuje komentár. Ak máte pocit, že vám chýbajú nejaké vedomosti alebo dokonca IQ, poďte sem. Môžte urobiť veľmi slušnú kariéru... A toto presne je dôvod, prečo by som tu nemohol žiť. Bál by som sa, že by som osprostel...

P.S.: Ozaj, ďalšia horúca novinka! Katka ide niekedy v polovici novembra preč z call centre a ide robiť do firmy Airtricity. Robí tam náš dobrý kamarát, tak je šťastná. Bude robiť administráciu office... Popis práce je od varenia kávy po zložité vybavovanie bankových nezrovnalostí... Držíme jej palce a sme šťastní, lebo práca v call centre je blud. Hlavne keď robíte namiesto helpline troubleshooting, čo v praxi znamená, že sa 8 hodín denne ospravedlňujete za chyby iných... Jupíííííííííííííííí