Jeeej, aha tu sú fotočky a krátke príbehy z nášho výletu. V podstate to bola zmes svadobnej cesty (keďže sme zatiaľ absolvovali dokopy 4-5 dní :)), výročník (v novembri oslávime 5 rokov spoločného spolunažívania) a dobrodružstvo (lebo sme šli s mapkou, knihou-sprievodcom a stanom). Prileteli sme čosi pred polnocou do Pisy a neprezieravo sme sa vyšli nadýchnuť čerstvého vzduchu. Letisko nám pred nosom zamkli a bolo. Zostali sme vonku. Nie však jediní. A tak sa romantika začala nasledovne :)
Po peripetiách s prenajatím auta (nebudem sa tu rozširovať :), sme konečne jedno získali (tu je):
a vydali sa na cesty necesty. Plán bol "vidieť čo najviac, čo najautentickejšieho prostredia, používať taliančinu :), vyhýbať sa diaľniciam a kuknúť si čo najviac z Toskánska, resp. susediacej Umbrie... Ale akosi nám pršalo prvý deň:
A tak sme zaparkovali auto a doháňali spánok. Medzičasom sa vyčasilo a cesta bola hneď veselšia:
Naše prvé prekvapenie nám pripravila Toskánska púšť. Tak to sme tu nečakali. Nie je to naozaj piesok, ale taká divná neúrodná zem:
Prvá návšteva mestečka Volterra, ktoré je historicky známe výrobou ozdobných a úžitkových predmetov z alabastru. Dodnes sa pýšia obchodíkmi-dielňami:
Lampa :)
Typická ulička. Taliani neuznávajú trikolórnu zástavu, ale každé mesto, dokonca štvrte mesta majú svoje názvy, cechy, zástavy, kluby...
Strechy, mňa vždy fascinujú, tak ich ešte uvidíte :)
Stredoveká pevnosť mesta Volterra:
A... strechy starého mesta:
Baby....tie bylinky...mňam, len sa tu pásť a pásť :)
Toto je už mestečko St. Gimignano, tzv. stredoveký Manhattan (kvôli vežiam,kedysi ich tam vraj bolo 72, dnes iba 7):
Takto vyzerala prvá noc v kempe. Petjinko sa učí postaviť stan :). Ale nie, to si nacvičil doma v obývačke pred odchodom :).
Niekoľko typických záberov Toskánska, ako sme ho videli na našich cestách:
Deň dva: Siena. Aj keď bolo úžasné chodiť po tomto meste, nás viacej oslovili menšie mestečká, menej okupované turistami. Takto sme čakali na vstup do Dómu:
Niekoľko záberov zvnútra kostola, na ktorého výstavbe a dekoráciach sa podieľali umelci ako Bernardino Pinturicchio a iní :).
Toto je kazateľna naprojektovaná Nicolom Pisanom:
Toto je hlavne pre Peťovu sestru Máriu a moju sestru Natu :):
Iba o niekoľko ulíc od Dómu sa nachádza Piazza del Campo, miesto, kde sa stretával ľud mesta a rozhodoval o svojej budúcnosti:
Toto je svätý patrón mesta :)
Okrem vyblýskaných a zrekonštruovaných katedrál sú mestečká plné starých kostolov a kaplniek ktorým sa miestami rozpadajú steny:
Takto vyzerali rána v druhom kempe, kde sme strávili noc číslo dva a tri. Bolo to pri jazere Lago Trasimeno (hranica Umbrie a Toskánska), odkiaľ sme si kukli aj mestá v Umbrii. Keďže v Taliansku, tak po taliansky_ un cafe, croissant e pekný výhľad :).
Obedy sme mávali v štýle čo Lidl dal :) a do kufra sa zmestilo:
Najväčší zážitok z Umbrie bola návšteva mesta Assisi, odkiaľ pochádza významná osobnosť - Sv. František. Nie že by sme boli nejako do svätých :), ale František má za sebou inšpirujúci príbeh, keď prehodnotil svoj život, vzdal sa bohatstva a venoval život Bohu a chudobným. Toto je pohľad na Assisi:
Pod týmto kostolom skrývali mnísi mŕtve telo Františka dákych 800 rokov. Dnes jedno z pútnických miest:
Tento kostol bol postavený na počesť Kláry, Františkovej súčasníčky, ktorá má za sebou podobný príbeh ako František, ale keďže bola žena, nedostalo sa jej toľko uznania - neodpustila som si túto poznámku :)
Na ceste ku kaplnke kde sa Františkovi prihovoril Ježiš z kríža (aspoň údajne :), sa nachádza takýto starý dedko olivovník:
Odchod z Umbrie smerom hore k Florencii cez najkrajšiu časť Toskánska Il Chianti - krajina vína a olivového oleja:
Čaro cestovania podľa mapy a sprievodcu sa nám osvedčilo aj v tomto prípade, keď sme len tak na značke prečítali Vinci. A ja som veľmi vtipne poznamenala, že hadám odtialto pochádzal Leonardo Da Vinci. A kuknem do sprievodcu, a vraj mám pravdu :). Tak sme si urobili detour a veru sme neobanovali.Toto je námestie pred múzeom, ktorí navrhol Mimmo Paladino podľa nejakých Leonardových vzorcov a uhlov tieňov, ktoré vrhajú budovy na toto námestie....
Klasika, nie? Symetria:
Symetria narušená :)
Pohľad na nekonečné kopčeky vinohradov a olivových sadov:
Večera v poslednom z kampov, kde sme strávili noci č.4,5,6, konkrétne pohľad do kuchyne a obývačky:
Našli sme originál Budvar dokonca, ale nie sme barbari, okoštovali sme aj lokálny produkt pivného typu. Z porovnania vyplynulo, že Taliani nech robia víno a Česi pivo ;)
Nádherne gýčový západ slnka:
Florencia at last. Mali sme problém prekonať sa :), lebo po týždni chodenia po pamiatkach sme už na ňu nemali chuť. Ale vedeli sme, že by sme to neskôr oľutovali. Tak po poriadku - Duomo:
Svetoznáma kupola:
Honosná brána do Baptistéria z 11 st.
Originálny Ponte Vecchio:
Hovorí sa, že kedysi na tomto moste boli hlavne mäsiarstva, ale potom ich Ferdinando I d' Medici, lebo vyhadzovali nepredané zvyšky mäsa do rieky Arno a rozkázal nahradiť ich zlatníctvami (16.st). Tí nemajú dôvody hádzať veci do vody ;):
Pochodili sme po rôznych uličkách a naďabili sme v jednej na echt peknú malú tržnicu a takéhoto experta na krájanie prosciuta:
Kníhkupectvo!!! Petjo ma musel ťahať všetkými 4, aby som tam nenabehla a nezačala im to upratovať :)
Tak toto bol zjav bežný a však pre nás dosť nezvyčajný. Po celom meste boli pozamykané bicykle, zjavne nikomu nepatriace, bez kolies, sedadiel, s vyfúknutými kolesami...zaujímavé:
Teraz ide časť deťom pod 12 neprístupná - umenie:
Napodobenina Michelangelovho Dávida:
A Fontana Pisana, na ktorú Michelangelo povedal, že to bolo mrhanie mramorom:
Petja najviac zaujali pouliční predajcovia tašiek a obrazov (ilegálni pravdaže), ktorí mali premakaný systém. Policajti chodili v aute a oni keď uvideli auto, zbalili plachtu s taškami a boli v bezpečí, pretože nosenie plachty nie je trestný čin, že? (obr. č.2)
A keď policajti boli 10 m od nich, už zase veselo predávali :). A takto dokola každých 15 min. Juj, načo je komu bungee-jumping :).Toto bol moj highlight Florencie :). Grillovaná zelenina s mozzarellou. Mňam!
A ujúš mi k tomu zahral serenádu :)
Pouliční umelci. Tento ujo je ako stvorený na kreslenie karikatúr, nie? Veď sám vyzerá ako jedna z jeho kresieb:
Špeciálne parkoviská na Vespy a Piaggiá:
A takto vyzeral náš jediný deň ničnerobenia :), keď sa konečne ohrialo a využili sme skvelé vymoženosti posledného kampu:
Naša "ulica" v kampe a kocúr, ktorý sa tváril ako sirota nechal sa kŕmiť a maznať každým obyvateľom kampu.
Večerný relax :). To už som nabila Petjinka a ničila som súpera v mašine :).
Posledný deň. Návrat do Pisy a povinná obchádzka šikmej veže:
Pejinko tvrdí, že takto ešte nikto vežu nefotil ale že to toto miesto vystihuje úplne dokonale, keďže tam ani jedna línia nie je kolmá :)
A to je všetko. Nasledovali hodiny na letisku, let, bus Dublin-Belfast a skvelé privítanie od našich spolubývajúcich Tima a (už odídeného) Djurikeho.