Áno, tak je. Úfali sme sa, že sem ideme Híriť, ale problémy na seba nedali dlho čakať. A nakoľko je tento problém verejného charakteru, prosíme vás všetkých o pomoc.
Takže problém je, že nevieme, kto je snOOk. Z času na čas píše komentáre na tomto blogu a zanecháva po sebe iba veľmi málo zreteľné stopy. Ale čo sme vďaka našej úpornej investigatívnej snahe z jeho príspevkov vypátrali, je nasledovné:
- obľubuje WC, obzvlášť verejné
- má niečo spoločné s fotografiou (pravdepodobne viac než to že má jednu v OP)
- pred pomerne dlhým časom napísal, že ak rýchlo neuverejníme fotografiu verejného WC, pustí do gatí. Nakoľko odvtedy uplynulo niekoľko hodín a my sme žiadnu fotografiu s podobným námetom neuverejnili, prosím vás, oňuchajte priestor okolo vás. Niekde to musí byť. Vieročka, prosím, zapoj Sheilu, Kumu aj Gordanu...
Prosíme vás o pomoc pri pátraní po neznámom páchateľovi. Akékoľvek informácie, ktoré by nám mohli byť nápomocné, prosím volajte na telefónne číslo 158 ... NIE!!! Sorry, to je taký zvyk, človek to má napočúvané, tak to ide automaticky... Namiesto telefonovania píšte sem ;)
Ďakujeme vopred
P+K
piatok, septembra 29, 2006
streda, septembra 27, 2006
Vrana k vrane sadá...
No tak toto som písal niekde úplne inde, ale nepodarilo sa a dostal som odporúčanie, že to mám dať sem. Dávam teda. Je to taká variácia na predpredošlý článok. Takmer to isté v trošku iných háboch. Príjemné čítanie...
Toto porekadlo pozná asi každý. Väčšina pravdepodobne pozná aj jeho druhú polovicu. A niektorí asi tušíte, kam tým celým mienim mieriť. Ak si myslíte, že to bude o ..., nemýlite sa, ale buďme tolerantní a neprezrádzajme pointu filmu ľuďom, ktorí ho nevideli...
Vrana k vrane sadá...
Toto porekadlo pozná asi každý. Väčšina pravdepodobne pozná aj jeho druhú polovicu. A niektorí asi tušíte, kam tým celým mienim mieriť. Ak si myslíte, že to bude o ..., nemýlite sa, ale buďme tolerantní a neprezrádzajme pointu filmu ľuďom, ktorí ho nevideli...
Fascinujú ma vlky. Geniálne zvieratá. (Tým samozrejme nechcem povedať, že iné zvery sú menej geniálne. To nie. Nechcem uraziť nikoho, komu sa páčia srnky alebo zajace. Konieckoncov, páčia sa aj vlkom...) Mal som obdobie, keď som na internete pozoroval vlčie svorky cez webcamery umiestené v kanadských rezerváciách. V nočných hodinách prirodzene, kvôli časovému posunu – podľa ďalšieho porekadla „kto chce s vlkmi byť, musí ponocovať ako oni“. A to, čo som tam videl, ma fascinuje úplne najviac – fungovanie vlčích svoriek. Mám totiž pocit, že sa z toho dá veľa naučiť.
Nechcem porovnávať vlkov s ľuďmi, to nie. Vlastne áno, chcem porovnávať človekov a vlky. V svorke sú práva aj povinnosti takisto v rodine sú privilégiá, aj veci ktoré sa jednoducho musia. Žiaľ (alebo našťastie?), začlenenie do niektorých svoriek nikto z nás neovplyvní. Napríklad taká rodina alebo štátna príslušnosť, akú máme takmer odvtedy, ako sme prvýkrát zvrieskli, zapísanú v rodnom liste. Je však množstvo iných svoriek, ktoré ovplyvniť môžeme.
Pochopili to aj vrany a riešia to aktívne. Sadajú si k iným vranám. Keby som to chcel rozpitvávať, tak by som pokračoval tým, čo vlastne symbolizuje sedenie: že sa to líši od spoločného lietania, že to nie je niečo na chvíľku a v pohybe, že vrana väčšinu dňa presedí a že v podstate ide o trávenie času a museli by sme konštatovať, že naše národné kultúrne dedičstvo je studnicou hlbokej múdrosti prostého nášho ľudu a máme v ňom ukryté neuveriteľné bohatstvo, ktoré bezvýhradne môže tvoriť priam samotné jadro novej podoby európskej ústavy... Ale o to teraz nejde. Ide o to, že sme vrany a vlky. Hľadáme si spoločnosť, sme sociálne bytosti. Niekto je extrovertnejší a kamkoľvek sa zaraďuje rýchlejšie, inému to trvá o čosi dlhšie. Ale každý niekam patrí. Každý okolo seba potrebuje iných ľudí. Byť asociálom je psychiatrická diagnóza.
My sme sa tu v Severnom Írsku tiež niekam museli zaradiť. Výhodou bolo, že sme vedeli, čo hľadáme – to sa pri hľadaní zvykne zísť. A zase sa potvrdilo, že kto hľadá (a vie čo), nájde. Je to kostol nielen s veľkou vežou, ale aj s veľkým „K“. A je nám už po mesiaci jasné, že najväčší prínos dočasnej zmeny našej adresy nebudú peniaze, aj keď sme sem primárne prišli katalyzovať splácanie hypotéky. Hm, ktovie, či si vrana niečo odnáša zo sedenia s inou vranou. My si zo vzťahov s ľuďmi, ku ktorým si niekoľkokrát za týždeň sadáme, prinesieme definitívne najviac.
Určite ste už počuli vetu "povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si", a možno ste – tak ako ja – počuli desiatky jej variácií. Aktualizované by toto určovadlo možno mohlo znieť "pošli mi link na tvoje del.icio.us a ja si zistím, čo si zač" (mimochodom, v mojom prípade to je http://del.icio.us/petjinko)... Ale asi úplne najpravdivejšie je toto: "povedz mi, s kým sedávaš, a ja ti poviem, kto si"...
utorok, septembra 26, 2006
Katjinkino Call Centre
Ľudia neuveríte čo sa mi stalo. Podarilo sa mi osloviť a prehovoriť vychádzajúcu mediálnu hviezdu aby sa vám prihovorila. Rýchlo opúšťam tento priestor aby si to nestihla rozmyslieť... Takže Katka!!!!!
vážení čitatelia blogu rodinky azorovej z domu zutekajúcej, za peniazmi prahnúcej a na priateľov sa vykašľajúcej :).
takže pre tých čo nás poznajú veľmi dobre, môžem im iba oznámiť, že scenár zo slovenska sa opakuje... :) katulienka trčí v práci po celé dni a jej milovaný surfuje na nete :). ale žartujem, je to síce pravda, ale poctivo si hľadá prácu. len nejakým nedopatrením som si ja našla prvá a tak musím makať. keďže po niekoľkých týždňoch posielania CVs a obiehania job centers mi bola bývala ponúknutá práca bola - dlho som nepremýšľala a ponuku som prijala. veď treba zaplatiť aspoň ubytko a dačo zjesť. a tak som sa minulý týždeň dostala do spoločnosti gem, absolvovala náhodou celkom záživné školenie o firme, jej klientoch, telefonovaní a modelových situáciách sťažností klientov a šup už som sedela za počítačom vo veľkej tzv "open office" s mikrofónikom a sluchátkom a riešila som nespočetné sťažnosti klientov. našťastie to bolo v piatok iba 2 hod, ale domov som prišla na smrť uťahaná, hladná, a hlavoboliaca :). cez víkend som to nejako rozchodila a čakal ma deň D. v pondelok som zistila, že síce školenie bolo celkom užitočné, ale pripravilo ma tak na 30 perc. ostatné som riešila metódou zachráň sa ako vieš a to čo najrýchlejšie lebo podráždený zákazník nebude dlho čakať a začne na teba vykrikovať, že chce hovoriť s tvojim nadriadeným. rada od staršieho agenta: nič si neber k srdcu - sú to blbci, je síce rada vzácna, ale momentálne nezrealizovateľná. a tak sa striedajú zákazníci milší s tými menej milšími, hodiny pomaly plynú a ja sa s každým hovorom dostávam viac do sveta produktov (DVD, CD, elektronika, knihy...), zákazníckeho servisu a budujem si obranyschopnosť a odvahu prekonať strach (zo šušlavých škótov, podráždených angličanov a írov zo strašným prízvukom) a zdvihnúť ďalší telefonát s úsmevom:
"welcome to play.com, you are speaking to katarina, how can i help you today?".
potrebujete sa zbaviť stresu a frustrácie milí čiatatelia? iba mi zavolajte!
p.s. pisateľka prekonáva prvé šoky, práca ju v podstate baví.
Tu som zase ja (P): Katka odišla do postele tak potajomky pridávam fotku z procesu, ako tento príspevok vznikal :)
vážení čitatelia blogu rodinky azorovej z domu zutekajúcej, za peniazmi prahnúcej a na priateľov sa vykašľajúcej :).
takže pre tých čo nás poznajú veľmi dobre, môžem im iba oznámiť, že scenár zo slovenska sa opakuje... :) katulienka trčí v práci po celé dni a jej milovaný surfuje na nete :). ale žartujem, je to síce pravda, ale poctivo si hľadá prácu. len nejakým nedopatrením som si ja našla prvá a tak musím makať. keďže po niekoľkých týždňoch posielania CVs a obiehania job centers mi bola bývala ponúknutá práca bola - dlho som nepremýšľala a ponuku som prijala. veď treba zaplatiť aspoň ubytko a dačo zjesť. a tak som sa minulý týždeň dostala do spoločnosti gem, absolvovala náhodou celkom záživné školenie o firme, jej klientoch, telefonovaní a modelových situáciách sťažností klientov a šup už som sedela za počítačom vo veľkej tzv "open office" s mikrofónikom a sluchátkom a riešila som nespočetné sťažnosti klientov. našťastie to bolo v piatok iba 2 hod, ale domov som prišla na smrť uťahaná, hladná, a hlavoboliaca :). cez víkend som to nejako rozchodila a čakal ma deň D. v pondelok som zistila, že síce školenie bolo celkom užitočné, ale pripravilo ma tak na 30 perc. ostatné som riešila metódou zachráň sa ako vieš a to čo najrýchlejšie lebo podráždený zákazník nebude dlho čakať a začne na teba vykrikovať, že chce hovoriť s tvojim nadriadeným. rada od staršieho agenta: nič si neber k srdcu - sú to blbci, je síce rada vzácna, ale momentálne nezrealizovateľná. a tak sa striedajú zákazníci milší s tými menej milšími, hodiny pomaly plynú a ja sa s každým hovorom dostávam viac do sveta produktov (DVD, CD, elektronika, knihy...), zákazníckeho servisu a budujem si obranyschopnosť a odvahu prekonať strach (zo šušlavých škótov, podráždených angličanov a írov zo strašným prízvukom) a zdvihnúť ďalší telefonát s úsmevom:
"welcome to play.com, you are speaking to katarina, how can i help you today?".
potrebujete sa zbaviť stresu a frustrácie milí čiatatelia? iba mi zavolajte!
p.s. pisateľka prekonáva prvé šoky, práca ju v podstate baví.
Tu som zase ja (P): Katka odišla do postele tak potajomky pridávam fotku z procesu, ako tento príspevok vznikal :)
Crescent Church - zopár slov a obrázkov
Zdravím vás všetkých vospolok...
Naposledy som sľúbil, že napíšem čosi o kostole, do ktorého tu chodíme. Začnem úplne od podlahy ako sa hovorí, konkrétne záberom zachytávajúcim jeho vežu ;)
Nebudem vás zaťažovať genézou, faktami ani ničím podobným (kto má záujem o tieto informácie, nech sa páči kuknúť na tejto stránke), chcem len vyjadriť niekoľko našich pocitov a poznatkov... Sme veľmi veľmi šťastní, že sme našli čo sme hľadali a že sme to našli tak rýchlo. V kostole beží neuveriteľné množstvo aktivít. A keďže sme nelenili a hneď strkali nos do všetkého, podarilo sa nám spoznať celkom dosť ľudí a už teraz sa tam cítime ako doma. Chce sa mi to s niečím porovnať, ale zdržím sa. Alebo nie: takú priateľskú atmosféru som necítil ani v spoločenstve, do ktorého som chodil odmalička - nech mi ľudia, ktorých sa to týka, odpustia moju úprimnosť. Taká je pravda.
Hneď druhú nedeľu sme boli na porade vedúcich práce s teenagermi, v piatok som hral v kapele, Katka bola pomáhať s cateringom ako som minule písal. Volali ma hrať futbal, ale zatiaľ nemám potrebné vybavenie...:(
Budeme spievať v speváckom zbore a ešte sa musíme zaradiť do 18-30, čo je názov programu pre ľudí v tomto veku... Ako je zrejmé, nenudíme sa, keďže takmer každý deň v týždni sa niečo deje (dnes tuším začína "Tuesday Night at Crescent", čo je veľmi známy a úspešný program zameraný na vysokoškolákov). A tiež sa nenudíme preto, že sa nudiť nechceme...
Cez víkend bola konferencia, na ktorú prišli misionári zo všetkých končín našej planéty. Ak si myslíte, že prišli cudzí ľudia, tak nie. Väčšina z nich sú bývalí členovia tohto zboru, ktorých tento zbor v tom najlepšom slova zmysle poslal preč (India, Pakistan, Japonsko, Bolívia napríklad) a stále ich podporuje. A tak - okrem iného - jeden z nich priniesol z Japonska luxusné zlatom vyšívané svadobné kimono, ktoré tam stojí úplne nehorázne peniaze,
jedol som sušené ryby (hovorím jedol, lebo Katka sa bála ich očí :)
a tentokrát obidvaja sme ochutnali čokoládu a oriešky z Bolívie...
Toto je obrázok z úvodu záverečného večera konferencie:
A najlepšie nakoniec: v takomto stave som zachytil kazateľňu v jednom momente. Obrázok plný symboliky. Stretnutie tisícročí...
Predvčerom nám vedenie zboru navrhlo stať sa oficiálnymi členmi. Bez váhania sme ponuku prijali. V nasledovných dňoch nás čaká rozhovor so "staršovstvom" a následne nás v najbližšiu nedeľu pred všetkými oficiálne privítajú. To sa už raz stalo, keď sme prišli ako návšteva. Teraz to bude iné v tom, že sem budeme plnohodnotne patriť...
P
Naposledy som sľúbil, že napíšem čosi o kostole, do ktorého tu chodíme. Začnem úplne od podlahy ako sa hovorí, konkrétne záberom zachytávajúcim jeho vežu ;)
Nebudem vás zaťažovať genézou, faktami ani ničím podobným (kto má záujem o tieto informácie, nech sa páči kuknúť na tejto stránke), chcem len vyjadriť niekoľko našich pocitov a poznatkov... Sme veľmi veľmi šťastní, že sme našli čo sme hľadali a že sme to našli tak rýchlo. V kostole beží neuveriteľné množstvo aktivít. A keďže sme nelenili a hneď strkali nos do všetkého, podarilo sa nám spoznať celkom dosť ľudí a už teraz sa tam cítime ako doma. Chce sa mi to s niečím porovnať, ale zdržím sa. Alebo nie: takú priateľskú atmosféru som necítil ani v spoločenstve, do ktorého som chodil odmalička - nech mi ľudia, ktorých sa to týka, odpustia moju úprimnosť. Taká je pravda.
Hneď druhú nedeľu sme boli na porade vedúcich práce s teenagermi, v piatok som hral v kapele, Katka bola pomáhať s cateringom ako som minule písal. Volali ma hrať futbal, ale zatiaľ nemám potrebné vybavenie...:(
Budeme spievať v speváckom zbore a ešte sa musíme zaradiť do 18-30, čo je názov programu pre ľudí v tomto veku... Ako je zrejmé, nenudíme sa, keďže takmer každý deň v týždni sa niečo deje (dnes tuším začína "Tuesday Night at Crescent", čo je veľmi známy a úspešný program zameraný na vysokoškolákov). A tiež sa nenudíme preto, že sa nudiť nechceme...
Cez víkend bola konferencia, na ktorú prišli misionári zo všetkých končín našej planéty. Ak si myslíte, že prišli cudzí ľudia, tak nie. Väčšina z nich sú bývalí členovia tohto zboru, ktorých tento zbor v tom najlepšom slova zmysle poslal preč (India, Pakistan, Japonsko, Bolívia napríklad) a stále ich podporuje. A tak - okrem iného - jeden z nich priniesol z Japonska luxusné zlatom vyšívané svadobné kimono, ktoré tam stojí úplne nehorázne peniaze,
jedol som sušené ryby (hovorím jedol, lebo Katka sa bála ich očí :)
a tentokrát obidvaja sme ochutnali čokoládu a oriešky z Bolívie...
Toto je obrázok z úvodu záverečného večera konferencie:
A najlepšie nakoniec: v takomto stave som zachytil kazateľňu v jednom momente. Obrázok plný symboliky. Stretnutie tisícročí...
Predvčerom nám vedenie zboru navrhlo stať sa oficiálnymi členmi. Bez váhania sme ponuku prijali. V nasledovných dňoch nás čaká rozhovor so "staršovstvom" a následne nás v najbližšiu nedeľu pred všetkými oficiálne privítajú. To sa už raz stalo, keď sme prišli ako návšteva. Teraz to bude iné v tom, že sem budeme plnohodnotne patriť...
P
pondelok, septembra 25, 2006
O dlhej ceste Írov do EÚ - zopár postrehov...
Nie je to tu zlé, len mám niekedy taký dojem, že je Slovensko viac v EU ako títo Íri. Dnešná skúsenosť.
Ideme do banky, že si reku otvoríme účet, nech máme kde ukrývať tie milióny. Ale... Na otvorenie účtu potrebujete viac ako pracovnú zmluvu, EU passport a zmluvu o prenájme bytu... Konkrétne potrebujete "proof of address", čiže nejakú faktúru za plyn alebo dačo podobné. Lenže... Plyn sa tu platí tak (inak podľa mňa veľmi dobrý systém), že máte čipovú kartu, skočíte do potravín, dobijete kredit a doma do plynomera strčíte kartičku a nabehnú vám kubíky. Elektrika sa kupuje aj bez čipových kartičiek, stačí na elektromeri vyťukať dáky 14miestny kód z kartičky, ktorú si kúpite v hociktorom novinovom stánku... Sa mi páči tento systém, ale takýmto spôsobom nemáte bankou akceptovateľný "proof of address", čiže nemáte účet, čiže v mnohých prípadoch nemáte prácu, keďže zamestnávatelia často nemajú okrem prevodu na účet inú možnosť, ako vám vyplácať mzdu... Ok, tak potom ma zaujíma, ako si môžu otvoriť účet domáci mladí ľudia, ktorí sa chcú osamostatniť, prenajmú si byt a plyn aj elektriku si kupujú v stánkoch a potravinách...
A ešte čosi. Ak sa nemýlim, podľa zákona by tu mali uznávať identičikačné karty krajín EU. A hádajte čo? Už sa nám stalo, že povedali, že to je pre nich neakceptovateľný doklad. Čiže priletieť sem môžete s naším občianskym, ale napríklad na registráciu v recruitment agency vám ako "photographic ID" stačiť nebude... Inak myslím, že je to celkom dobrý námet pre šikovného právnika...
Alebo, nič vám nie je platný ani slovenský VŠ diplom. Takmer zbytočne máme medzinárodne akreditované univerzity, pre Britániu sú "E" a "U" v niektorých oblastiach zjavne iba písmenká... Aby ste tu mohli učiť, hoci aj na základnej škole, potrebujete tzv. "Teacher´s Reference Number", ktorý je podmienený takým zoznamom dokladov zo Slovenska, že vám jeho vybavenie bude trvať niekoľko mesiacov a možno sa budete musieť vrátiť na Slovensko, aby ste si zohnali napríklad odpis z registra trestov alebo iné podobné dokumenty, o ktorých sa vám ani nesnívalo, že sa vám tu môžu zísť. Potom všetko samozrejme úradne preložiť, ale nie na Slovensku, lebo oni podivným prekladateľom z bývalých krajín ZSSR (inak bežný názor o Česku a Slovensku) neveria. Myslím, že nemusím písať, že okrem času vás to bude stáť aj také množstvo peňazí, že sa vám viac oplatí robiť na stavbe...
Majú pred sebou ešte dlhú cestu. A to nehovorím o zmiešavacích kohútikoch na umývadlách (aby ste si ruky mohli umyť ani ľadovou, ani horúcou vodou). A ani o tom, že si časom v rámci európskej integrácie pravdepodobne budú musieť kupovať nové autá, ktoré majú volant na správnej strane... Ak neviete, čo je to vysoká nehodovosť, tak sa sem príďte pozrieť, keď začnú šoférovať na európskej strane vozovky. A stojte ďalej od obrubníka. Pre istotu :)
Ideme do banky, že si reku otvoríme účet, nech máme kde ukrývať tie milióny. Ale... Na otvorenie účtu potrebujete viac ako pracovnú zmluvu, EU passport a zmluvu o prenájme bytu... Konkrétne potrebujete "proof of address", čiže nejakú faktúru za plyn alebo dačo podobné. Lenže... Plyn sa tu platí tak (inak podľa mňa veľmi dobrý systém), že máte čipovú kartu, skočíte do potravín, dobijete kredit a doma do plynomera strčíte kartičku a nabehnú vám kubíky. Elektrika sa kupuje aj bez čipových kartičiek, stačí na elektromeri vyťukať dáky 14miestny kód z kartičky, ktorú si kúpite v hociktorom novinovom stánku... Sa mi páči tento systém, ale takýmto spôsobom nemáte bankou akceptovateľný "proof of address", čiže nemáte účet, čiže v mnohých prípadoch nemáte prácu, keďže zamestnávatelia často nemajú okrem prevodu na účet inú možnosť, ako vám vyplácať mzdu... Ok, tak potom ma zaujíma, ako si môžu otvoriť účet domáci mladí ľudia, ktorí sa chcú osamostatniť, prenajmú si byt a plyn aj elektriku si kupujú v stánkoch a potravinách...
A ešte čosi. Ak sa nemýlim, podľa zákona by tu mali uznávať identičikačné karty krajín EU. A hádajte čo? Už sa nám stalo, že povedali, že to je pre nich neakceptovateľný doklad. Čiže priletieť sem môžete s naším občianskym, ale napríklad na registráciu v recruitment agency vám ako "photographic ID" stačiť nebude... Inak myslím, že je to celkom dobrý námet pre šikovného právnika...
Alebo, nič vám nie je platný ani slovenský VŠ diplom. Takmer zbytočne máme medzinárodne akreditované univerzity, pre Britániu sú "E" a "U" v niektorých oblastiach zjavne iba písmenká... Aby ste tu mohli učiť, hoci aj na základnej škole, potrebujete tzv. "Teacher´s Reference Number", ktorý je podmienený takým zoznamom dokladov zo Slovenska, že vám jeho vybavenie bude trvať niekoľko mesiacov a možno sa budete musieť vrátiť na Slovensko, aby ste si zohnali napríklad odpis z registra trestov alebo iné podobné dokumenty, o ktorých sa vám ani nesnívalo, že sa vám tu môžu zísť. Potom všetko samozrejme úradne preložiť, ale nie na Slovensku, lebo oni podivným prekladateľom z bývalých krajín ZSSR (inak bežný názor o Česku a Slovensku) neveria. Myslím, že nemusím písať, že okrem času vás to bude stáť aj také množstvo peňazí, že sa vám viac oplatí robiť na stavbe...
Majú pred sebou ešte dlhú cestu. A to nehovorím o zmiešavacích kohútikoch na umývadlách (aby ste si ruky mohli umyť ani ľadovou, ani horúcou vodou). A ani o tom, že si časom v rámci európskej integrácie pravdepodobne budú musieť kupovať nové autá, ktoré majú volant na správnej strane... Ak neviete, čo je to vysoká nehodovosť, tak sa sem príďte pozrieť, keď začnú šoférovať na európskej strane vozovky. A stojte ďalej od obrubníka. Pre istotu :)
sobota, septembra 23, 2006
Belfast - centrum mesta a cesta domov
Nuž tak sa ozývame znovu.
Zase píšem ja, lebo Katka je preč. Kto sa dočíta a dopozerá až dokonca, zistí, kde je :)
Takže keď sme dnes ráno vstali, poumývali sme sa a už bolo 11.00 :). Ok, viem. Ale nebýva to často. Včera sme prišli domov dosť neskoro a ja som potom ešte po polnoci skypoval, tak sme si dnes trochu pospali. A keďže je sobota, čo je tu shopping day, tak sme si išli kúpiť dáždniky. A ja som si povedal, že budem fotiť cestu domov nak máte predstavu po akých cestách necestách a chodníkoch nechodníkoch tu kráčame. Takže nak sa páči.
Aby ste vedeli kde sa budeme pohybovať v nasledovných minútach, tu je mapa:
Nájdite na nej City Hall. Je zhruba v 2/3 vpravo hore. Takto vyzerá v skutočnosti:
A takto vyzerajú jeho stáli okupanti. Ľudia moji, takéto typy sú tam furt. Tie decká fakt nemajú čo robiť? Akože nie? Keď kanále tam kopú Slováci? Týchto nahnať do kanálov! A nám serióznu prácu! Tak to má byť! Počul som že Blair si hľadá robotu, asi sa to pod ním trasie tak sa skúsim prihlásiť reku ak náhodou. A toto bude prvé čo presadím. Sľubujem! Britská mládež do kanálov!
Tak problém s generačnou priepasťou sme hravo vyriešili umiestením jednej skupiny do hlbín a poďme tam, kde by sme sa mali pohybovať my ľudia... Castle Court. Hľadajte ho severne od City Hall...
Nádherné nákupné centrum plné obchodov a KFC, McDonaldov, PizzaHutov a podobných kultúrnych inštitúcií. Do prírody patria zvieratá, človek má byť v bare!
No tak sme nakúpili (domáci do igelitiek, my očami) a ide sa domov. Vyjdete z tohto kostola konzumu a pohnete sa smerom k City Hall. Toto je križovatka v strede námestia:
No a keď obídete City Hall a vydáte sa južne po Bedford Street a Dublin Road (inak toto nenávidím - to čo my voláme ulica oni majú Road, Street, Avenue, Drive, Gardens, Link, Park, Way; proste sa furt mýlim ktorá je čo. A hnusné je, že často máte vedľa seba Park, Avenue a Gardens s rovnakým menom. A potom sa tu vyznaj... No uznaj...), takže idúc po tej Dublin Road (ozaj a ešte sa to skracuje že Rd., Ave., St., atď. no kto už v tomto môže nemať chaos??? Ír???), takže ako tak idete po tej Dublin Road prindete na Shaftesbury Square. (Inak aj pre naše námestie majú niekoľko názvov - napríklad Place, Square, väčšina z nich je s prídomkom East alebo West atď.). Tu je to námestie. V podstate križovatka, ale nebuďme zlomyseľní... Tu vidíte aj Katku ktorej vravím stoj a ona nie tak sa takto dvojdimenzionálne na senzore môjho foťáku a vašich monitoroch zrazila s Metrom. Nie, nezblbol som. Tie krásne ružovučké autobusy sa volajú Metro (krásna farba, ale čo je to oproti žilinskej MHD? Prd.) Pred 10.00 máte celodenný lístok za 3.50, potom za 2.50 a môžete sa voziť koľko vám zadok znesie...
A tu kdesik je teplomer uličný nástennistický. Toto je aktuálny stav. Miestni hovoria, že leto, chodia v krátkych rukávoch a flip-flopoch. My v polartecových bundách poväčšine...
Tak a o tomto som hovoril. Ideme na ďalšie námestie, ale už to nie je Štvorec, ale Miesto. Konkrétne Bradbury Place. Tu vás teraz trochu zmätiem. K nám sa ide doprava na Lisburn Road, ale idem odkopnúť Katku tak si nadídem po ľavej ceste a vrátim sa na Lisburn Road pri Belfast City Hospital - to je to hovado vzadu vpravo. OK?
No a sem som prišiel odprevadiť polovičku. Náš druhý domov. Teraz je tu konferencia, tak sme tam každý večer. Včera som hral v bande (basu po 20minútovej skúške - hahaha) a Katka dnes pomáha s cateringom (vznešene povedané, v podstate je v kuchyni :). Takže tu je vyjadrujúc svoj vzťah k tejto budove:
A tu je celá budova bez okrasy :). Je to pôvodne tuším anglikánsky kostol, má aj akúsi výnimočnú historickú hodnotu ale ešte som nevypátral z akého dôvodu. Neďaleko je Queen´s University a ľudia čo to kúpili to kúpili presne pre toto. Zameriavajú sa na prácu s mladými ľuďmi, ale o tom niekedy inokedy. Pofotím dnes niečo v interiéri, aby ste mali komplexný obraz. Teraz iba toľko, že v nedeľu večer a hlavne v utorok večer sem prichádza veľmi veľa študentov, z cca 350 ľudí priemerne prítomných je tipujem tak 3/4 do 30rokov.
No a ja idem späť na Lisburn Road, toto je Belfast City Hospital:
No a odtiaľ čobykameňomdohodilkebybolsilnejšíamalviacpokusovktorébysaspočítavali je odbočka, ktorá sa volá Belgravia Avenue a to je tam kde my odbáčame. Ako vidíte, na rohu máme sandwich bar a vedľa neho sú aj potraviny, takže od hladu nepomrieme.
Takže toto je cesta, ktorú absolvúvame takmer každý deň a keďže tak činíme pešo, ušetrili sme x-krát 1libru, čo je celkom dosť. Trvá nám to tam 20minút, naspäť 35. Je to dokopca...:)
Inak, ako je zrejmé, s fotkami som sa nehral. Dôvody sú tri (číslicou: 3):
1. nechce sa mi
2. nemám toľko času
3. chcel som aby to vyznelo autenticky.
Toľko nateraz. Videli ste čo-to, čítali ste, to vám musí stačiť. Majte sa krásne. Ja idem dačo uvariť, okúpať sa a potom na 19.00 do Crescentu. Možno zase hrám ale neviem o tom, lebo telefón má Katka. Veď uvidím. Hehe...
Zase píšem ja, lebo Katka je preč. Kto sa dočíta a dopozerá až dokonca, zistí, kde je :)
Takže keď sme dnes ráno vstali, poumývali sme sa a už bolo 11.00 :). Ok, viem. Ale nebýva to často. Včera sme prišli domov dosť neskoro a ja som potom ešte po polnoci skypoval, tak sme si dnes trochu pospali. A keďže je sobota, čo je tu shopping day, tak sme si išli kúpiť dáždniky. A ja som si povedal, že budem fotiť cestu domov nak máte predstavu po akých cestách necestách a chodníkoch nechodníkoch tu kráčame. Takže nak sa páči.
Aby ste vedeli kde sa budeme pohybovať v nasledovných minútach, tu je mapa:
Nájdite na nej City Hall. Je zhruba v 2/3 vpravo hore. Takto vyzerá v skutočnosti:
A takto vyzerajú jeho stáli okupanti. Ľudia moji, takéto typy sú tam furt. Tie decká fakt nemajú čo robiť? Akože nie? Keď kanále tam kopú Slováci? Týchto nahnať do kanálov! A nám serióznu prácu! Tak to má byť! Počul som že Blair si hľadá robotu, asi sa to pod ním trasie tak sa skúsim prihlásiť reku ak náhodou. A toto bude prvé čo presadím. Sľubujem! Britská mládež do kanálov!
Tak problém s generačnou priepasťou sme hravo vyriešili umiestením jednej skupiny do hlbín a poďme tam, kde by sme sa mali pohybovať my ľudia... Castle Court. Hľadajte ho severne od City Hall...
Nádherné nákupné centrum plné obchodov a KFC, McDonaldov, PizzaHutov a podobných kultúrnych inštitúcií. Do prírody patria zvieratá, človek má byť v bare!
No tak sme nakúpili (domáci do igelitiek, my očami) a ide sa domov. Vyjdete z tohto kostola konzumu a pohnete sa smerom k City Hall. Toto je križovatka v strede námestia:
No a keď obídete City Hall a vydáte sa južne po Bedford Street a Dublin Road (inak toto nenávidím - to čo my voláme ulica oni majú Road, Street, Avenue, Drive, Gardens, Link, Park, Way; proste sa furt mýlim ktorá je čo. A hnusné je, že často máte vedľa seba Park, Avenue a Gardens s rovnakým menom. A potom sa tu vyznaj... No uznaj...), takže idúc po tej Dublin Road (ozaj a ešte sa to skracuje že Rd., Ave., St., atď. no kto už v tomto môže nemať chaos??? Ír???), takže ako tak idete po tej Dublin Road prindete na Shaftesbury Square. (Inak aj pre naše námestie majú niekoľko názvov - napríklad Place, Square, väčšina z nich je s prídomkom East alebo West atď.). Tu je to námestie. V podstate križovatka, ale nebuďme zlomyseľní... Tu vidíte aj Katku ktorej vravím stoj a ona nie tak sa takto dvojdimenzionálne na senzore môjho foťáku a vašich monitoroch zrazila s Metrom. Nie, nezblbol som. Tie krásne ružovučké autobusy sa volajú Metro (krásna farba, ale čo je to oproti žilinskej MHD? Prd.) Pred 10.00 máte celodenný lístok za 3.50, potom za 2.50 a môžete sa voziť koľko vám zadok znesie...
A tu kdesik je teplomer uličný nástennistický. Toto je aktuálny stav. Miestni hovoria, že leto, chodia v krátkych rukávoch a flip-flopoch. My v polartecových bundách poväčšine...
Tak a o tomto som hovoril. Ideme na ďalšie námestie, ale už to nie je Štvorec, ale Miesto. Konkrétne Bradbury Place. Tu vás teraz trochu zmätiem. K nám sa ide doprava na Lisburn Road, ale idem odkopnúť Katku tak si nadídem po ľavej ceste a vrátim sa na Lisburn Road pri Belfast City Hospital - to je to hovado vzadu vpravo. OK?
No a sem som prišiel odprevadiť polovičku. Náš druhý domov. Teraz je tu konferencia, tak sme tam každý večer. Včera som hral v bande (basu po 20minútovej skúške - hahaha) a Katka dnes pomáha s cateringom (vznešene povedané, v podstate je v kuchyni :). Takže tu je vyjadrujúc svoj vzťah k tejto budove:
A tu je celá budova bez okrasy :). Je to pôvodne tuším anglikánsky kostol, má aj akúsi výnimočnú historickú hodnotu ale ešte som nevypátral z akého dôvodu. Neďaleko je Queen´s University a ľudia čo to kúpili to kúpili presne pre toto. Zameriavajú sa na prácu s mladými ľuďmi, ale o tom niekedy inokedy. Pofotím dnes niečo v interiéri, aby ste mali komplexný obraz. Teraz iba toľko, že v nedeľu večer a hlavne v utorok večer sem prichádza veľmi veľa študentov, z cca 350 ľudí priemerne prítomných je tipujem tak 3/4 do 30rokov.
No a ja idem späť na Lisburn Road, toto je Belfast City Hospital:
No a odtiaľ čobykameňomdohodilkebybolsilnejšíamalviacpokusovktorébysaspočítavali je odbočka, ktorá sa volá Belgravia Avenue a to je tam kde my odbáčame. Ako vidíte, na rohu máme sandwich bar a vedľa neho sú aj potraviny, takže od hladu nepomrieme.
Takže toto je cesta, ktorú absolvúvame takmer každý deň a keďže tak činíme pešo, ušetrili sme x-krát 1libru, čo je celkom dosť. Trvá nám to tam 20minút, naspäť 35. Je to dokopca...:)
Inak, ako je zrejmé, s fotkami som sa nehral. Dôvody sú tri (číslicou: 3):
1. nechce sa mi
2. nemám toľko času
3. chcel som aby to vyznelo autenticky.
Toľko nateraz. Videli ste čo-to, čítali ste, to vám musí stačiť. Majte sa krásne. Ja idem dačo uvariť, okúpať sa a potom na 19.00 do Crescentu. Možno zase hrám ale neviem o tom, lebo telefón má Katka. Veď uvidím. Hehe...
štvrtok, septembra 21, 2006
Náš Belfastský bytík
Takže tu si nažívame:
Z ulice vnídete do chodby, z ktorej vedú schody do horných dvoch bytov. My sme na prízemí, čo je zrejmé podľa otvorených dverí:
Potom vnídete co chodbičky o veľkosti cca 1x1m a vidíte do takmer celého bytu. Naľavo spávame, miestnosti napravo obývame. Ale pome pekne po ordnungu:
Toto je spálňa:
Miruška, rovno nad posteľou na lampe visí jeden zo sosákov! Vravím mu reku hybaj sosák na obrážťok a on že veru nie človiečik, nemáš dosť kvalitný objektív... No vidíš, už to vie aj sosák antifotogenetický... Keď sa bude Aňemjakej dobre vodiť, nak pošľe dáke bubáky, môže aj juro či ako to tu čítajú a potom vymaľujeme aj sosáka...:)
Ok, plynule sa dostávame k obývaciemu priestoru:
A ešte z druhej stránky:
A prechádzame do kuchyne:
Táááák, a nakoniec tu máme kúpeľňu:
A napokon, k neuvereniu, podarilo sa mi prehovoriť Sosáka Antifotogenetického, aby sa dal fotoaparátu vykresliť. Tu je. Na mimike ešte musíme trochu popracovať, viem... Je to darček, ktorý nám pribalila Mirka, ktorú často čítate v commentoch. Sú dvaja, druhý je v obývačke, stráži okno. Je strašne nenápadný za tou záclonou, tak sa nebojíme...:)
Takže Ich Veličenstvo Sosák:
Niečo z vecí, ktoré tu vidíte, tu boli. Niektoré nám darovali rôzni ľudkovia (napr. počítač), niektoré sme si kúpili (väčšinou v charity shopoch, čo sú naše secondhandy :). Máme teraz všetko, čo potrebujeme. V obliečkach na vankúše síce máme uteráky a nemôžme naplno využívať skype, lebo máme pomalý procesor :), ale sme radi.
To je zatiaľ všetko. Idem to rýchlo uložiť, nak sa mi to dakam nepodeje (dokelu chýbajú mi tieto krásne malebné čisto slovenské slovíčka!!!)
Vaši Peter a Sosák
Z ulice vnídete do chodby, z ktorej vedú schody do horných dvoch bytov. My sme na prízemí, čo je zrejmé podľa otvorených dverí:
Potom vnídete co chodbičky o veľkosti cca 1x1m a vidíte do takmer celého bytu. Naľavo spávame, miestnosti napravo obývame. Ale pome pekne po ordnungu:
Toto je spálňa:
Miruška, rovno nad posteľou na lampe visí jeden zo sosákov! Vravím mu reku hybaj sosák na obrážťok a on že veru nie človiečik, nemáš dosť kvalitný objektív... No vidíš, už to vie aj sosák antifotogenetický... Keď sa bude Aňemjakej dobre vodiť, nak pošľe dáke bubáky, môže aj juro či ako to tu čítajú a potom vymaľujeme aj sosáka...:)
Ok, plynule sa dostávame k obývaciemu priestoru:
A ešte z druhej stránky:
A prechádzame do kuchyne:
Táááák, a nakoniec tu máme kúpeľňu:
A napokon, k neuvereniu, podarilo sa mi prehovoriť Sosáka Antifotogenetického, aby sa dal fotoaparátu vykresliť. Tu je. Na mimike ešte musíme trochu popracovať, viem... Je to darček, ktorý nám pribalila Mirka, ktorú často čítate v commentoch. Sú dvaja, druhý je v obývačke, stráži okno. Je strašne nenápadný za tou záclonou, tak sa nebojíme...:)
Takže Ich Veličenstvo Sosák:
Niečo z vecí, ktoré tu vidíte, tu boli. Niektoré nám darovali rôzni ľudkovia (napr. počítač), niektoré sme si kúpili (väčšinou v charity shopoch, čo sú naše secondhandy :). Máme teraz všetko, čo potrebujeme. V obliečkach na vankúše síce máme uteráky a nemôžme naplno využívať skype, lebo máme pomalý procesor :), ale sme radi.
To je zatiaľ všetko. Idem to rýchlo uložiť, nak sa mi to dakam nepodeje (dokelu chýbajú mi tieto krásne malebné čisto slovenské slovíčka!!!)
Vaši Peter a Sosák
Tak konečne!!!
Ako čítate, používame diakritiku, čo je neklamným znamením, že máme doma internet! Zatiaľ len toľko, ale idem upratať, pofotiť bytík a uploadnúť, takže hádam ešte dnes budete môcť vidieť, kde a ako si tu nažívame :)
P
P
utorok, septembra 12, 2006
Par cerstvych info
Ahojte vsetci,
dakujeme za pozdravy v commentoch, strasne nas tesi ze ste sa rozpisali... koncene mame pocit ze to aj niekto cita :). takze ako sme pisali mame bytik. a co je este viac, mame tu par kamaratov ktori nam ho pomohli zariadit. pytaju sa co nam chyba a skoro vzdy to donesu. takze momentalne mame vsetko co potrebujeme. akurat nam nefunguje chladnicka, ale domaci pan ju uz zobral do opravy. takze to bude coskoro ok. a nasli sme super kostol!!!!!!!!! toto je fakt super, velmi prevelmi sa z toho tesime.
a uz zaciname chodit na interviews, katka sa poti s percentami (kto ju pozna vie o com hovorim) a mna tento tyzden tiez jedno caka. doteraz sme nerobili v podstate nic, lebo sme len posielali zivotopisy a od rana do vecera chodili po agenturach. teraz sme uz skoro vsade zaregistrovani a uz nam len volaju a mailuju a tak.
a vcera sme mali nasu prvu navstevu!!! prisli nas kuknut ludkovia co sme u nich boli na shetlandoch. a dnes ideme poziadat o pripojenie na internet, tak behom tohoto tyzdna by sme mohli mat net doma, co by bola super uspora, lebo teraz nas stoji 20minut £1 (cca 55sk) a 1MB broadband stoji na cely mesiac £18, takze sa to neda porovnat.
rozmyslam ze by som mohol napisat kompletny navod ako zacat zit v belfaste. zaujimalo by to niekoho? zaberie mi to nejaky cas takze by som to nerad robil pre nic za nic. ale ak to niekoho zaujima, rad to urobim. vyjadrite sa v commentoch.
zatial sa majte krasne, ked budeme mat net tak posleme nove fotky.
a napiste ako sa mate...
p+k
dakujeme za pozdravy v commentoch, strasne nas tesi ze ste sa rozpisali... koncene mame pocit ze to aj niekto cita :). takze ako sme pisali mame bytik. a co je este viac, mame tu par kamaratov ktori nam ho pomohli zariadit. pytaju sa co nam chyba a skoro vzdy to donesu. takze momentalne mame vsetko co potrebujeme. akurat nam nefunguje chladnicka, ale domaci pan ju uz zobral do opravy. takze to bude coskoro ok. a nasli sme super kostol!!!!!!!!! toto je fakt super, velmi prevelmi sa z toho tesime.
a uz zaciname chodit na interviews, katka sa poti s percentami (kto ju pozna vie o com hovorim) a mna tento tyzden tiez jedno caka. doteraz sme nerobili v podstate nic, lebo sme len posielali zivotopisy a od rana do vecera chodili po agenturach. teraz sme uz skoro vsade zaregistrovani a uz nam len volaju a mailuju a tak.
a vcera sme mali nasu prvu navstevu!!! prisli nas kuknut ludkovia co sme u nich boli na shetlandoch. a dnes ideme poziadat o pripojenie na internet, tak behom tohoto tyzdna by sme mohli mat net doma, co by bola super uspora, lebo teraz nas stoji 20minut £1 (cca 55sk) a 1MB broadband stoji na cely mesiac £18, takze sa to neda porovnat.
rozmyslam ze by som mohol napisat kompletny navod ako zacat zit v belfaste. zaujimalo by to niekoho? zaberie mi to nejaky cas takze by som to nerad robil pre nic za nic. ale ak to niekoho zaujima, rad to urobim. vyjadrite sa v commentoch.
zatial sa majte krasne, ked budeme mat net tak posleme nove fotky.
a napiste ako sa mate...
p+k
streda, septembra 06, 2006
mame bytik!!!!!
ahojte vsetci,
pred par hodinami sme sa prestahovali do nasho noveho bytiku!!! kamaratka nam dokonca zohnala starsi pocitac tak sa tesim ako idem celu noc instalovat a tak... pofotime ked bude trosku poludsteny a posleme fotky.
mirka ty si tu chvilu nebola, bola si v mexicu???
pred par hodinami sme sa prestahovali do nasho noveho bytiku!!! kamaratka nam dokonca zohnala starsi pocitac tak sa tesim ako idem celu noc instalovat a tak... pofotime ked bude trosku poludsteny a posleme fotky.
mirka ty si tu chvilu nebola, bola si v mexicu???
piatok, septembra 01, 2006
VELKE PODAKOVANIE + par viet
Velmi krasne sa chceme podakovat Vierocke za to ze bola hore neskoro do noci aby ste sa mohli kukat na tieto obrazky. Ked budeme mat trochu viac casu, napiseme suvislejsi text o nasom pobyte na Shetlandoch aby ste mali viac informacii. Okrem toho uz mame celkom zaujimave skusenosti so zivotom tu v Belfaste, takze aj o tom napiseme... Na zaciatok len jeden priklad: potrebujeme National Insurance Number. Aby sme ho dostali, potrebujeme niekolko papierov a odvtedy o nejakych 6 tyzdnov by sme ho mali dostat. Jeden z tych papierov je doklad ze si aktivne hladame pracu - to dostanete od agentury. Chceme ist do agentury aby sme mali ten papier. Niekolko agentur tieto papiere nevydava a to aj napriek tomu ze su na zozname toho uradu ktory by nam mal vydat to cislo. Potom najdeme agenturu ktora nam to moze dat. Problem je ze az po prvom interview. A na toto si MUSIME priniest National Insurance Number...:) A takychto veci je tu vela. Ak si myslite to co ja (ze ste obcanom EU a podobne veci nemusite absolvovat), mylite sa. Rozdiel medzi Turkmenmi a nami je - ako to zatial vidim - iba v tom ako sa sem dostanete. Potom absolvujete zhruba rovnake veci... Mozno sa mylim. Rad by som sa mylil...
Majte sa zatial krasne. A napiste nejake commenty na fotky... Kto ma radsej takpovediac umeleckejsie zabery, kuknite sa na www.peterazor.info - Vierocka tam prihodila par novych...
P+K
Majte sa zatial krasne. A napiste nejake commenty na fotky... Kto ma radsej takpovediac umeleckejsie zabery, kuknite sa na www.peterazor.info - Vierocka tam prihodila par novych...
P+K
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)