pondelok, augusta 27, 2007

Cesta na Slovensko

Druhý týždeň našej púte do vlasti :) sme strávlili na Slovensku. Rovnako ako pred tým sme sa snažili stráviť aspoň chvíľu s rodinou a priateľmi, tiež povybavovať formality po úradoch (najnenávidenejšia časť cesty :).

Keďže nás Majerskí st. priviezli na Slovensko a mali sme so sebou aj Hanku (Stanovu a Miminu dcéru), kolesá tatovho samochodu smerovali do Žiliny (po jednom dni strávenom vo Zvolene, zvítaní sa s rodinkou a chlpáčmi).

Aby to nebola len obyčajná cesta, spravili sme si z nej výlet to Vlkolínca. Stojac tak na kopci a pozerajúc sa na toto:pripomenuli sme si krásy Slovenska :) a nejedno oko zvlhlo... hehe. Ale vážne, pripomenuli sme si naše túry po týchto perfektných kopcoch...

No a potom sme sa zobudili zo spomienok a šli sme kuknúť dedinku a jej čarovné domčeky. Koho zaujíma viac história tohoto skanzenu, nech si klikne tu
Komu stačia iba naše fotočky :), nech pokračuje v čítaní a kukaní.
Táto drevenička padala, tak som ju musela pri fotení podopierať :)
Takto vyzerá jedna zo sprístupnených izieb:
Niektorí členovia nášho tímu však našli aj iné rarity a potom sme mali problém dostať ich preč :). Ako napr. dáma na nasledovnej fotke :)
S Mimou a Stankom sme na ďalší deň podnikli výlet do Turčianskej Štiavničky. Je to malá dedinka pri Martine, kde sa nachádza starý kaštieľ uprostred nádherného starého parku, ktorý pochádza z čias Révayovcov. Je v ňom neskutočne veľa stromov od výmyslu sveta. Znova niektorí z členov výpravy nedokázali v sebe zaprieť hyperaktivitu a liezli po nich. Ach jaj. Nie nadarmo sa hovorí "Aká matka, taká Katka"...
Za dedinou je možnosť prejsť sa popri sieti jazierok, spojenými dreveným (doslova) vodovodom, čo postavili inžinieri na rozkaz pána Revaya.
Je dosť zvláštne, že som o tomto nevedela nájsť na internete takmer nič... Škoda, ale pre tých, čo si toto prečítali a majú možnosť skočiť tam, vrele odporúčam.
Po dlhej prechádzke sa najstarší a najmladší člen posádky uvelebili na tento kameň a relaxovali (dedko a Tejík).
Pred spaním sa ešte tato posnažil a nahradil deťom Večerníček.
Cesta nás viedla späť do Zvolena, kde sme sa tešili z každej chvíľe s chlpáčmi :). Petjo ich poctivo každý deň venčil, ja som sa pravdaže so psíkmi fotila :)
Boli sme radi, že sa nám podarilo navštíviť starkých v Klenovci
a osláviť tam narodky (Máriine, mamine Vierkine a moje). A keďže moje padli zrovna na ten deň, dostala som aj modifikovanú tortu :) (volá sa "poskladaj najchutnejšie zákusky na seba a nepočítaj súčet ich kalórií") a niekoľko darčekov, čo bolo naozaj milé prekvapko.
A tie zákusky chutili...a nielen mne :).
Nie, to bruško nie je z tých zákuskov.... :).

Posledný výlet sa konal do Kremnice, na návštevu Mgr. Azorovej v práci. Neviem, či smiem zverejniť jej pracovisko :), tak tuhľa iba záber z maštale, kde bývajú koníky, ktoré sa používajú na terapiu.
A nakoniec záverečná rodinná fotka z obeda:

Pekne nám bolo...

1 komentár:

Taly povedal(a)...

Dakujeme za fotocky zo SK. Radi by sme tam boli aj my (a tento tyzden sme prave mali tam byt). Skoda!