Nuž, stalo sa to tak, že my sme si dovolenku a letenky naplánovali ešte niekedy v máji. Nakoľko som vtedy ešte nemal v sendvičárni The Brunch Box zmluvu, necítil som sa zaviazaný dodržiavať nejaké firemné pravidlá o dovolenkách (maximálne dvaja zamestnanci v rovnakom termíne). Asi dva týždne pred odletom (stále nemajúc zmluvu) som išiel za manažérom, že idem preč. On že nemôžem, že si mám zmeniť letenky. Hahaha. Nechal som to tak a nekul som železo za horúca. O dva dni som za ním išiel zase že či si to reku chlap nerozmyslel. Vraví že nie. Tak som mu na stôl položil obálku s výpoveďou. Mohol som to celé riešiť tak ako ostatní (fingovanou maródkou), ale dobre že som to neurobil. Chcel som ísť na vec slušne, ešte aj tú výpoveď som mu dal aspoň pro forma, aj keď som nemusel. To bolo v stredu doobeda. Večer mi volal jeden človek z kostola (mimochodom, o ňom by sme raz mali napísať samostatný článok), že majú vo firme voľné miesto grafika. V piatok som bol na interview a hneď sme sa dohodli na termíne nástupu (prvý pondelok po návrate z SK ;). Potom som ešte dokončil tie dva týždne v Branči. V posledný deň to bolo veľmi zaujímavé. Bola sranda, boli slzy. Niektorí sa prišli rozlúčiť, podať ruku, popriali, niektorým to bolo fuk. Skončila sa zaujímavá etapa, počas ktorej som sa naučil nové veci (hlavne nezabiť niekoho so základnou školou a adekvátnym množstvom intelektu kto mi kázal nadávkami a vrieskajúc urobiť niečo proti zdravému rozumu). Niečo z toho mi chýba, hlavne asi ľudia. Alebo keď Juraj ráno prišiel a zareval na celú halu "Gúd morning Branč Box Sendvič Kampeni". Alebo Dominicovo "Dont vory". Kaškine hysterické záchvaty na ktorých sme sa smiali. Marián a jeho tri heslá, ktoré pomáhali: "Viac nezarobím" keď od neho chceli niečo naviac, po anglicky povedal "Okej Okej" a potom po slovensky toto. Druhé "Dáko to už vydržím" keď bola vidina návratu domov v dohľadne. A tretie, keď sme dve hodiny drhli celú prevádzku "Peťo, ktorá upratovačka na Slovensku má 250Sk na hodinu?". Evka, Violka, Zuzka, Rosťa, Simonka, Janko, Grzeszek, Simonka, Ania, a ďalší... A Brian, jediny normalny Ir - 25-rocny supervisor, s ktorym sa robilo uplne skvele. A zakrpatieva mi moja poľština, to ma tiež mosúri.
Pár obrážtekov:
Tu sme vsetci (dokelu preco mi nejde slovenska klavesnica? Nainstaloval som nejake nove veci a asi sa nie vsetky navzajom znasaju... Budem pisat takto... Tyka sa to aj toho co som dopisal trochu vyssie...). Takze vsetci co sme koncili moj posledny den. Zlava: ja, Ivetka, Evka, rozmazany Domenico (ano, Talian), Marcelka, Marian, a dole Juraj
A tu som s Evkou pri stroji na ktorom som robil najcastejsie...
P.S.: Teraz predbehnem udalosti... Od nasho navratu sem robim pre firmu Henderson Group v divizii Henderson Print. Strasne sa vytesujem z G5 a 23" do ktoreho kukam. Odvtedy sa furt snazim vylepsit tento 15.4" Inspiron, uz mam aj CompizFusion a kocka sa toci, ale stale to nie je ono (ti ktori neviete o com som tu teraz tocil kaslite na to... to je na dlhu prednasku z oblasti IT). O mojej novej praci inokedy...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára