V žiadnom prípade sa ma teraz nepýtajte...

... či by som tu chcel zostať. Dostali by ste v pondelok inú odpoveď ako trebárs dnes. Objasním...
Od pondelka pracujem. Na stavbe. Na vykrytie času, kým nepôjdem do pekárne. Ozaj, písal som o pekárni? Ak nie, tak teda terazky: počnúc 23. októbrom začínam pracovať v novootvorenom coffee shope, pekárni a sandwich bare. Nebojte sa, nepretrhnem sa, to nie sú tri rôzne firmy. Je to také multipracovisko. Bude to primárne kaviareň, kde sa budú piecť rôzne dobroty - zdravé chleby, pečivo, koláčiky a tak. Teším sa na to. Hlava si oddýchne a hlavne - keďže začínam ráno -, budem mať relatívne veľa času na fotenie poobede a večer. Super, teším sa na nový team, nič nebude zabehnuté, tak sa teším, že budem môcť prispieť k tvorbe dobrej firmy ;)
No ale k stavbe: no čo ma zaráža je to, ako behom 3 dní dokáže pribrať taká tehla. Prvý deň boli všetky jednoručné, dnes boli takmer všetky obojručné... Preklad: mám presilené predlaktia a mám dosť vážne problémy zdvihnúť tehlu. Aj toto píšem so značným sebazaprením, tak si to vážte ;)
No a teraz k veci. Ak by som tu zostal, jeden z vážnych dôvodov by bol ten, že si tu vážia prácu. Aj najblbšie fúrikovanie je tu zaplatené tak, že sám jedinec si bez problémov prenajme byt a kúpi si jedlo. Ak sú dvaja a obidvaja fúrikujú, môžu buď míňať alebo šetriť. Alebo si môžu zobrať hypotéku a žiť vo svojom... Ako je to na Slovensku, viete sami. Trochu ma síce prestáva baviť odpovedať na otázku, čo som robil na Slovensku. Z toho dôvodu, že po pár otázkach sa určite dostaví aj tá "A to ťa baví s titulom búrať steny?".
Na druhej strane, prečo by som tu asi nedokázal zostať je to, že ľudia sú tu vo všeobecnosti ignoranti a s prepáčením, sú blbí. Toto asi najlepšie ozrejmí niekoľko príkladov z reálneho života:
1. Úrad s názvom "Jobs and Benefits", niečo ako úrad práce. Tete spomeniem, že sme boli na Shetlandoch, ona sa ma opýta "Kde?", ja zopakujem že na Shetlandkých ostrovoch, ona sa v zápätí otočí smerom ku kolegovi a opýta sa ho, že kde to dopekla je... Jedná sa o časť Veľkej Británie, čiže jej vlasti...
2. Iná teta sa mi zdôverila, že má 19-ročného klienta, ktorý nikdy neprekročil hranice Východného Belfastu. Čosi ako keby človek nikdy nebol mimo Petržalky...
3. Tá istá teta, pochádzjúca z Dublinu (cca 150km južnejšie) dostala raz otázku od miestneho obyvateľa, či je v Dubline počasie ako v Španielsku...
4. Ujovi kolegovi hovorím dačo o Slovensku. Spýta sa, či to je bývalá republika ZSSR. Vravím že nie a vysvetlím mu v pár jednoduchých vetách o čom to bolo. Potom spomeniem že manželka je zo Srbska, on s neochvejnou istotou zopakuje svoj poznatok že toto už určite bola časť ZSSR. Vravím nie a opäť vysvetlím. Obdivne mi povedia že viem veľa zo zemepisu a idú ma nachytať. Vymyslia najťažšiu otázku, na ktorú poznajú odpoveď. Sú úplne zúfalí, keď im poviem, že štát medzi Španielskom a Francúzskom sa volá Andorra. Nevravel som im, že sa to u nás učí na ZŠ ;)
5. Ujo kolega sa ma pýta že ako je u nás v lete. Vravím, že v pohode aj cez 30, niekedy aj 35 stupňov. Prvý šok spôsobila jeho protiotázka že či sme teda blízko pri rovníku. Vravím zúfalo, že nie (mimochodom, týmto pádom bolo ZSSR rovníková republika, to ste dúfam postrehli túto informáciu). Ale zabije ma ďalšia doplňujúca: "Takže Slovensko je pod rovníkom?"

Toto myslím nepotrebuje komentár. Ak máte pocit, že vám chýbajú nejaké vedomosti alebo dokonca IQ, poďte sem. Môžte urobiť veľmi slušnú kariéru... A toto presne je dôvod, prečo by som tu nemohol žiť. Bál by som sa, že by som osprostel...

P.S.: Ozaj, ďalšia horúca novinka! Katka ide niekedy v polovici novembra preč z call centre a ide robiť do firmy Airtricity. Robí tam náš dobrý kamarát, tak je šťastná. Bude robiť administráciu office... Popis práce je od varenia kávy po zložité vybavovanie bankových nezrovnalostí... Držíme jej palce a sme šťastní, lebo práca v call centre je blud. Hlavne keď robíte namiesto helpline troubleshooting, čo v praxi znamená, že sa 8 hodín denne ospravedlňujete za chyby iných... Jupíííííííííííííííí