Newsy

No tak sme sa trošku odmlčali. Nebolo veľmi o čom písať. Život na nám tu trochu zabehol, dostal sa do pravidelnejších koľají. Až do minulej stredy, kedy sa veci pohli... Od tej noci tu už nie sme sami. Už sa toľko nebojíme. Prišli Jaro a Kamila Kukučkovci, usadili sa v našej spálni, nás vysťahovali do obývačky na matrace, zobrali nám polovicu poličiek a skíň. Všetko až potom ako sme im to všetko ponúkli... Takže sme tu štyria. Predbežne plánujeme nájsť väčší dom a podeliť sa okrem priestoru aj o výšku prenájmu. Pravdepodobne ten dom bude mať 3 spálne, tak nebude problém s návštevami a všetci ste srdcervúco vítaní. Záujemcov je dosť, takže si termín zabookujte s dostatočným predstihom. Letenka do Dublinu stojí s Ryanair 13sk, potom sa sem dá dostať busom za cca 10eur. Keď nerátam darčeky a bryndzu ktorú budete musieť priniesť tak to je aj so všetkými poplatkami do 2000sk... No okrem tohto sa nám pohli veci vo veci zamestnania. Katka tento týždeň končí v GEM a ide do Airtricity od 6. novembra. Má to v suchu. Určite viac ako ja. Ja mám dilemu. V piatok som skončil na stavbe, aby som v pondelok mohol začať v pekárni. Tam som sa dozvedel, že by som mal robiť 3 nedele do mesiaca a rozpis zmien sa bude robiť s týždňovým predstihom. Zlé, veľmi zlé... Tak chcem ísť naspäť na stavbu a neviem či ma vezmú. Ak nie, začnem v pekárni a budem si hľadať ďalej. Okrem toho sa stále aktivizujeme v Crescent Church, dokonca stále viac, v nedeľu sme mali intrviú s vedením. V nedeľu nás teda oficiálne vyhlásia za členov zboru. Tešíme sa... Okrem toho sme usporiadali Belfastský večer Slovenský. Jaro s Kamilou doniesli bryndzu, parenice a oštiepok, tak sme ešte dokúpili poľskú kyslú kapustu a pozvali pár ľudí že nak vidia ako my tam jeme. No halušky mali neveľký úspech, čo sme aj čakali. Aj keď Jaro ich spravil úplne skvelé. Trošku lepšie na tom bola moja cesnačka, aj keď bola oveľa horšia ako zvykne bývať. Darmo, Ír sa v chutiach nevyzná a tak mu viac chutí pokašlaná cesnačka ako fajnie haluške. Čo to majú v ťích papuľách za jazyke? Tu je Jarovo cesto haluškovuo (fotila Kamila, ktorú pre zmenu - zjavne inde - fotil Jaro): Okrem toho sme podnikli prvý výlet do prírody. S miestnymi kamarátmi sme boli v Mourne Mountains. A skoro sa mi stalo to, čo kritizujem na iných - podcenenie hôr. Najvyšší kopec tu má síce iba 800m, ale nakoľko začínate s topánkami takmer v mori, je toto nielen výška, ale aj prevýšenie zároveň. Mimochodom, topánky. Kúpil som si. Zradil som Garmont a kúpil som si Rossignoly. Takéto:
Za £20, čo je cca 1200 Sk. Skvelá zľava, lebo ceny doma optimisticky odhadujem na 3000 Sk. Ale to nie je smerodajné. Dôležité porovnanie je, že som na ne pracoval s minimálnou mzdou necelé 4 hodiny. Aby som si za 4 hodiny práce mohol takéto topánky kúpiť u nás, musela by byť minimálna hodinová mzda 750 Sk, čiže mesačné minimum by malo byť 120.000 Sk. Ako sa k tomu blížime, viete sami... Nuž a v tých topánkach som išiel do terénu, ktorý som nečakal. Je presne taký istý ako u nás o 1200m vyššie. Akoby som bol v mojich milovaných Nízkych Tatrách. Už len naša milovaná a osudná Kamienka nám tam chýbala. A kapustnica. A Demänovka. A čajík bylinkový. A buchta "Chopok". Normálne som mal v tej hmle takéto chute na jazyku... Tu je pár fotiek z výletu: On a ona Blairovci (Angela práve ide chltať, on sa volá John; to s krátkymi vlasmi je Katka): Tu som vynechal ľudí a fotil som krásne veci :-) Takéto kamienky tam rastú: Takéto ploty tu stavajú: A najlepšie nakoniec. Jazierka tu jesto: A okrem toho ma dnes Jaro fotil, tak mám nové portréty na Skype aj na mojej www... Toť tá krása (fotky, nie ja!!!!!): No takže takto sa máme. Ako sa máte vy? Peter + Katka (+ Jaro + Kamila)