Crescent Church - zopár slov a obrázkov

Zdravím vás všetkých vospolok...

Naposledy som sľúbil, že napíšem čosi o kostole, do ktorého tu chodíme. Začnem úplne od podlahy ako sa hovorí, konkrétne záberom zachytávajúcim jeho vežu ;)

Nebudem vás zaťažovať genézou, faktami ani ničím podobným (kto má záujem o tieto informácie, nech sa páči kuknúť na tejto stránke), chcem len vyjadriť niekoľko našich pocitov a poznatkov... Sme veľmi veľmi šťastní, že sme našli čo sme hľadali a že sme to našli tak rýchlo. V kostole beží neuveriteľné množstvo aktivít. A keďže sme nelenili a hneď strkali nos do všetkého, podarilo sa nám spoznať celkom dosť ľudí a už teraz sa tam cítime ako doma. Chce sa mi to s niečím porovnať, ale zdržím sa. Alebo nie: takú priateľskú atmosféru som necítil ani v spoločenstve, do ktorého som chodil odmalička - nech mi ľudia, ktorých sa to týka, odpustia moju úprimnosť. Taká je pravda.

Hneď druhú nedeľu sme boli na porade vedúcich práce s teenagermi, v piatok som hral v kapele, Katka bola pomáhať s cateringom ako som minule písal. Volali ma hrať futbal, ale zatiaľ nemám potrebné vybavenie...:(
Budeme spievať v speváckom zbore a ešte sa musíme zaradiť do 18-30, čo je názov programu pre ľudí v tomto veku... Ako je zrejmé, nenudíme sa, keďže takmer každý deň v týždni sa niečo deje (dnes tuším začína "Tuesday Night at Crescent", čo je veľmi známy a úspešný program zameraný na vysokoškolákov). A tiež sa nenudíme preto, že sa nudiť nechceme...

Cez víkend bola konferencia, na ktorú prišli misionári zo všetkých končín našej planéty. Ak si myslíte, že prišli cudzí ľudia, tak nie. Väčšina z nich sú bývalí členovia tohto zboru, ktorých tento zbor v tom najlepšom slova zmysle poslal preč (India, Pakistan, Japonsko, Bolívia napríklad) a stále ich podporuje. A tak - okrem iného - jeden z nich priniesol z Japonska luxusné zlatom vyšívané svadobné kimono, ktoré tam stojí úplne nehorázne peniaze,

jedol som sušené ryby (hovorím jedol, lebo Katka sa bála ich očí :)

a tentokrát obidvaja sme ochutnali čokoládu a oriešky z Bolívie...

Toto je obrázok z úvodu záverečného večera konferencie:

A najlepšie nakoniec: v takomto stave som zachytil kazateľňu v jednom momente. Obrázok plný symboliky. Stretnutie tisícročí...

Predvčerom nám vedenie zboru navrhlo stať sa oficiálnymi členmi. Bez váhania sme ponuku prijali. V nasledovných dňoch nás čaká rozhovor so "staršovstvom" a následne nás v najbližšiu nedeľu pred všetkými oficiálne privítajú. To sa už raz stalo, keď sme prišli ako návšteva. Teraz to bude iné v tom, že sem budeme plnohodnotne patriť...

P