Dva týždne s teenagermi

Tak sme zase v civilizovanom svete. Ostatné dva týždne sme strávili vo Vojvodine, blízko Noveho Sadu, v pohorí Fruška Gora, na kampe Betel. Viedli sme tam tábory pre teenagerov – na prvom sme boli ako hlavní vedúci, na druhom ako hlavní pomocníci hlavných vedúcich.

Diali sa veci obyčajné, aj nie tak bežné. Medzi tie prvé patrilo skrývanie kľúčov od barakov (čiže domčekov, v ktorých decká bývali), aby vám osadenstvo v noci neutieklo a nestváralo neprístojnosti. Medzi veci neprirodzené zaraďujem napríklad učenie 15-ročného dievčaťa, ako sa umývajú riady. Zisťujem, že v podstate vôbec netuším, akí sú slovenskí teenageri, lebo takéto akcie sme u nás nerobili. Presnejšie s jednou výnimkou. A tí mladí boli úplne iní. Anyway, uvedomili sme si, že aj od tých najstarších sme raz tak starí a delí nás pomaly jedna celá generácia. Tí najmladší z nich (prvý týždeň tam boli decká od 10-12 rokov, druhý týždeň od 13-17 rokov) by veľmi teoreticky pomaly mohli byť naše deti. Zaujímavé zistenie... Definitívne začíname stárnuť? Akokoľvek, tie decká majú úplne iné problémy, aké sme v ich veku mali a v našom momentálnom veku máme my. Tudíž je dosť ťažké nájsť s nimi spoločnú reč. A to potrebujú najviac. Nepotrebujú kázne, prednášky. Oveľa viac im dajú debaty. Nám sa podarilo získať si ich tým, že sme boli veľmi otvorení. Hovorili sme o svojich chybách, o svojich zlyhaniach a oni si nás za to vážili. Často sme sa rozprávali ako rovný s rovným a preto sa aj oni otvorili vo veciach, ktoré sú väčšine ich rodičov skryté. Ja (Peter) som takýto kamp robil prvýkrát a zapáčilo sa mi to. Ak sa bude dať, rád na budúci rok prídem aj z Írska...

Bol tu švagor Stano a doniesol mi .týždeň. Aj to bolo zvláštne. Uvedomil som si, že netuším, ktorý rezort kto vedie, problémy Slovenska sledujem z väčšej vzdialenosti. To je dosť v kontraste s tým, že www.sme.sk a www.webnoviny.sk som na Slovensku dôkladne prezrel každé ráno. Musím si zvyknúť... Včera sa mi ženil bratranec, na dome máme nové okná, chýba nám humor suseda Branka, písali nám Ďuro, Psycho, Matúš a Zuzka z Cypru, Katka minule hrala Sheilu (ležala na bruchu, ruky pred sebou a hlavu mala položenú na “labkách”), psíky chodí venčiť Vierka. Veľa vecí, ktoré tvorili každodennú súčasť môjho a nášho života, sú teraz mimo nás. Je to zvláštny pocit v istom zmysle stratiť tieto veci...

Čo sa týka najbližšej budúcnosti, v utorok v noci cestujeme z Báčskeho Petrovca do Nitry, vo Zvolene sa objavíme v stredu ráno. V nedeľu by sme radi odišli do Bratislavy, odkiaľ odletíme v pondelok... Samozrejme, toto je len plán a realita môže byť úplne iná. Teraz sme boli preč 4 týždne, budúcu nedeľu odchádzame možno na 4 roky (who knows?). Zaujímavý pocit...

Máme veľa zaujímavých fotiek, ktoré zverejním v stredu, keď prídeme domov. Teraz prikladám iba jednu, lebo tu je drahý a pomalý internet. Takto aktuálne vyzeráme :)