Crazy Golf v Dundonald-e

Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú... tešili ste sa na nové fotky? Tak... hehe. Tu sú.

V sobotu sme teda po tom našom Írskom daždi vypadli von. FUN. Keď celé mesto žilo, reku nemôžeme kvasiť doma :). Bol to zážitok sám o sebe, keďže Peter nám pripravil nezabudnuteľný zážitok. Ani som nevedela aký showman sa v ňom skrýva :).

Roztočme to... All 4 one - one 4 all...


V takomto prostredí...

A sústredené tváre súťažiacich:
(Djurike)

Dada:

David:

A celebrita večera :) hehe:

A nakoniec toho dáme, čo to celé kazil a preto si nezaslúži, aby bol celý na fotke:

O tých čo ešte prišli okrem Ďura a aj o Ďurovi a ako sa skoro zabil

Tak, návštevy sa rozkotili. Po Ďurovi prišli Kostláni, akurát že nie Béďa a Šaruš (pozdravujeme na sever Moravy), ale David a Dada. Odvážni ľudia. Stanovať áno, ale v Írsku? To je už takmer svetonázor. Veľa zdravia, šťastia mi napadá taká pjesenka...
Ale po Ordnungu. Prišli v piatok skôr ako sme ich čakali, ale nevadí lebo Ďuro bol doma. Oboznámil ich s trasou náš dom - Katkina práca a naspäť. Večer sme hrali z Amazonu práve prišlé domino. Fotka je skreslená aby nebolo hneď na prvý kuk jasné čo sme ešte porábali. Dokelu vidno to aj tak ;)

Výsledky:
1. Katka
2. Ďuro
3., 4., 5., si nepamätáme a keďže sme poriadkumilovníci, výsledková listina už dávno obdržala štatút "rubbish"...
Domino nám zabralo aj úvodné hodiny nasledovnej dvadsaťštyrihodinovky, čím som sa krásne dostal k náplni dňa sobotného...
So sebazaprením sme sa skoro ráno (čítaj cca 10-tej) vybrali na St. Georges Market ochutnať olivky, syrík a podobné dobroty. Dobrie boli!

Predpokladali sme podobný záver dňa ako sa udial v piatok tak sme k vínu kúpili dáke z okoštovaných produktov...

Potom sme ich, podobne ako Máriu a Danyho, vytrepali na Cavehill. Na úpätí kopca je objekt, podľa ktorého sa veľhora nazýva. O tom že to nie je jaskyňa vieme (hĺbka cca 3m), ale Írom to nevravte lebo sa urazia. Ani ich nevolajte do Ochtinskej...

Fotka mala byť prirodzená póza, ale Davi to pokazil lebo bol príliš nepózový, nevybalansoval to tak ako zostup ku ktorému sa musel odhodlať pár minút na to ako dosť dobre nepózoval. No nevyzerá ako baletka? (Ma zabije keď si to prečíta...).

Zostup sa ukázal ako komplikovanejšia časť tohto malého spestrenia túry. My s Ďurom sme si vybrali inú zostupovú trasu. Záver Ďurovho pokusu tesne potom ako povedal "Chcel som byť skalolezec":

Tak a s kompletnými členkami sme pokračovali na kopec. Po nazbieraní materinej dúšky na večerný čaj sme sa dostali na vrchol.

Potom sme - logicky - išli naspäť. Cestou dole tesne pod vrchnou hranicou lesa Ďuro objavil strom takmer vo farbách Írskej vlajky tak ho Katka umelecky stvárnila. O necelý mesiac sa budú írske vlajky v Belfaste páliť (o tom neskôr, a ak prežijem, budú aj fotky) - dúfam, že túto vynechajú...

V pláne bolo niečo iné, ale kvôli dažďu uskutočnilo sa Tesco a nákup obeda ktorý sme sa rozhodli hneď zjesť a tak sme sa von dostali zase až podvečer. Išli sme obhliadnuť Stormont, budovu lokálneho parlamentu. Nemohol som si odpustiť odfotiť ho takto:

Ak chcete vedieť, čo človek musí urobiť pre takú fotku, tak sem dávam Dadinu fotku mňa fotiaceho:

A potom ešte dávam fotku Dady ako ma fotí a ja fotím ju a Stormont.

Týmto blbnutím sme mierne predznačili vývoj večera, ale to bolo tak dobré, že si netrúfam to opísať tak to nechávam Katke (pravda je taká, že ona to chce strašne napísať - ale to len medzi nami, ok?)
Na záver sme urobili samospúšťadlom konvenčnú fotku (konečne):

Toľko reportáž zo soboty, presnejšie z jej prvej časti. Časť "Kto vyhral golfový turnaj" nechávam Katke....
S pozdravom a prianím mnohých životných úspechov vám všetkým praje golfista Pjotrek (moje nové meno, dané mi poľskými kobietami a koleženkami z praci).
Czeszcz!

Štvrtočná bárbykjú

Nuž, rozhodli sme sa bombardovať vás malými príspevkami z nášho bohatého spoločenského života. Hlavne posledné dva týždne boli poriadne rušné.

Ja som rovno z toho (v komentároch) spomínaného Dublinu prišla domov a rovno sme šli na BBQ do Domu Roberta Abrahama. Zvyčajne tam mávame takú skupinku (z kostola). tentoraz sme mali hody :). Takéto:


Na takomto dvore: (pozor akčná fotka!)

A toto je iba časť konzumujúcich a spolu tráviacich večer:

Stačí.

Prišiel Ďuro

Tak je. Prišiel a len tak skoro neodíde. Predpokladám, že sa v komentároch rozvinie diskusia, tak zatiaľ toľko...

Slováci u Slovákov - časť tretia - posledná :)

Ďakujem za trpezlivosť všetkým tým, ktorí sa rozhodli sledovať tento náš seriál :). Ale je to už raz tak, nemala som žiadne fotky k dispozícii už niekoľko mesiacov a náš blog spustol tak sa teraz neviem zastaviť. Ospravedlňujem sa :).

V nedeľu sme si dali oddychové ránko a potom sme šli na prechádzku na kopec nad Belfastom, tzv. Cave Hill (nie že by tam aj boli nejaké naozajstné jaskyne - ale zopár dier tam majú - no dobre, budiž). Keďže počasie bolo nadpriemerne skvelé, až horúce, Mária a ja sme sa motkali v podnoží kopca (wow, jestvuje vôbec takéto slovo?) :). Chlapi vyliezli úplne hore a takto to tam vyzeralo.

Pohľad na Cave Hill zdola:

zhora:

a mysliteľ Dano na kopci samotnom...

V pondelok sme Petjo a ja museli ísť späť do reality a do práce. M a D mali ešte jeden celý deň pred sebou a tak si šli pozrieť severné pobrežie a notoricky známe miesto tzv. Giant's Causeway.

A na úplný koniec - príchuť írskeho vidieku... no nekup to :)

Slováci u Slovákov - časť druhá

Ako som spomínala v minulom príspevku, naša cesta po okolí Belfastu bola dosť rôznorodá. V sobotu sme sa teda po prechádzke po mestečku Bangor previezli vláčikom (takýmto):

do Múzea (Ulster Folk and Transport Museum) pri mestečku Cultra, kde sme strávili zvyšok dňa. Ako už samotný názov naznačuje, múzeum je rozdelené do 2 častí. Jedno je kryté (Transport) a to druhé je viac menej skanzen, na ktorého prehliadku si treba nechať dobré 3-4 hodiny. Veľmi sa nám to páčilo, keďže sa človek presúvaním z jednej do druhej uličky presúva zároveň v čase, v storočiach, z príbytkov bohatých do domčekov chudobných, stretáva sa s predmetmi, zvieratami, miestami... ktoré používali a v kotrých žili predkovia dnešných Írov. Skvelá hodina dejepisu :).

Pokúsim sa priblížiť vám toto miesto viac obrazmi a menej slovom. Je to iba výber z bohatého fondu fotiek Dana Volára :)). Verím, že sa mnohé iné nájdu na ich blogu.

Ideme na to. Toto je jedna z mestských ulíc. Domy, banky, obchody, krčmy, kostoly :)), (skoro) všetko bolo otvorené:

Jeden z kostolov (Church of Ireland):

Interiér jedného z domov:

Takto sa varilo (aspoň u bohatých):
A takto udržiavala hygiena :):

Jedna z budov, ktoré zaujali (učiteľku vo výslužbe :) bola škola. Veľmi zaujímavé vysvetlenie ohniska za učiteľskou katedrou... každé dieťa muselo so sebou priniesť kus niečoho do ohňa. Keď bolo chudobné a nemalo z čoho priniesť, sedelo v zadnej lavici ďaleko od ohňa, tie čo niečo priniesli mohli sedieť bližšie a učiteľ potvora si vyhrieval... celý deň. Ach, tá nespravodlivosť.
V rámci školy boli všelijaké aktivity pre deti, ktoré niektorí členovia výpravy jednoducho nemohli len tak obísť :)
V zdravom tele zdravý duch!!!!!!!!!!!!!!!!

Súboj titanov :


Dobre vidíte, učím sa tkať (či čo to bolo :)). Moja svokra by bola na mňa hrdá!!!!

A nakoniec návšteva banky, čakanie na výplatu :)

Z mestskej časti sme sa pomaly presunuli do tzv. rurálnej časti, kde boli vačšie a menšie farmy,
dedinské domčeky z rôznych období:



Niektoré ovce si behali takto chlpaté...ale nie dlho. Práve v tú sobotu bol Wool Day (Deň Vlny), kde predvádzali strihanie oviec, spracovanie a úpravu vlny...

Romantický mlyn:

Po dlhej prechádzke nasledovala poobedná siesta:

a pózovanie pre fotografov (nie, Mária nepribrala :)!)

Ako predchádzajúci obrázok naznačuje, Mária bola poriadne unavená (má na to pádny a už aj viditeľný dôvod :) po tom ako sme ju vláčili niekoľko hodín kade-tade a tak sme sa my dve rozhodli poležať v tieni, kým chlapi šli na výzvedy do Múzea transportu. Tuhľa niekoľko zaujímavých exemplárov.

Takto vyzeralo koleso v jednej z fáz, kým niekto múdry nevymyslel pneumatiku:

Tak tomuto hovorím pohodlné fáro:

Jeden z rušňov, ktoré tvoria najkrajšiu časť tejto výstavy:

A nakoniec prierez modelom súčasného auta:

Týmto sa končí druhá časť. Nasledovať bude ešte jedna - kratšia. Možno už za chvíľu. Ak máte nejaké otázky, námety, kritiku, návrhy :), nebojte sa ich napísať.