Dve ťažoby

Hlási sa upršaný Belfast (ale to by som asi nemal hovoriť, lebo mi bolo vytknuté, že sa veľa sťažujem - ale čo mám robiť, keď tu fakt furt prší?). No ale nie o tom som chcel. Dve veci mám na srdci. Teda možno tri, ale u doktora som dávno nebol, takže o tom šeleste neviem. No ale tie dve veci teda. Jedna dobrá, jedna zlá. Tak ktorú najprv? Ok, dobrú.
No. Včera som mal besný deň (zase to znie negativisticky?). Dva pohovory, každý na opačnom konci mesta. Ani na jednom mieste som nikdy predtým nebol, tak bolo treba odhadnúť, koľko bude trvať cesta. Ono by nebol problém ísť vopred a počkať niekde na lavičke, prečítať pár riadkov, odfotiť čo-to, no ale sme v Írsku pre tých čo to nepostrehli. A ak som si k tejto nádche nechcel pridružiť aj zápal pľúcenstva, musel som ísť "naknap", čo je celkom sranda. No ale napokon som všetko našiel a veci prebehli v poriadku. Okolo "half six" - a to je chyták, to tu nie je pol šiestej ako by sa mohlo zdať, ale skratka z "half PAST six" - spieva telefón a ujo mi cezeň oznamuje, že teda ak chcem, v stredu môžem nastúpiť. Kam? Čo? Veď už povedz! Dočkaj času jak hus klasu! (Inak keď sme pri tejto zootéme, to dúfam viete, že historicky vzaté, najviac bol pre vec zapálený práve Jan Hus, nie?) No ale morbídnosti nabok, čaká ma práca v Brunch Boxe. Budem robiť sendviče. Aspoň dočasne, kým si nenájdem niečo dlhodobejšie dočasné.

No a ajhľa ako plynule som sa prepísmenkoval k druhej veci čo mám v hrudnom koši. Verejne chcem vyjadriť svoje pobúrenie a vehementný nesúhlas s tým, čo sa stalo prednedávnom Pod lampou. Netvrdím, že tvorcovia relácie sú dokonalí (kto je?), ale relácia bola pre mňa signálom, že sa slovenská societa dostáva medzi civilizované spoločnosti. Holt, sekol som sa. Ak sa na Slovensku stane ešte pár podobností, nebudem si tu hľadať dočasnú, ani dlhodobejšie dočasnú prácu. Budem si hľadať TPP - trvalý pracovný pomer. Lebo sa nechcem vrátiť domov, kde zase bude vládnuť nejaký režim. Keby to pomohlo, normálne si tu kúpim jednoduchý oranžový sveter a svetlohnedé kožené mokasíny a budem tu v nich chodiť každý deň. Na protest. Lenže tu Štefana Hríba nikto nepozná. A to im môže byť ľúto.
No a tu sú dve petície, ktoré sa po tom, čo sa stalo, stali: jedna a druhá. Podpíše sa niekto? Či je to každému jedno?
Túto fotku sem dávam preto, lebo zo stránky STV onedlho zmizne:
Podobne ako tieto citáty (odtamže): "Jediná televízna relácia s otvoreným koncom na Slovensku. Jej cieľom je inteligentná diskusia o svete, v ktorom žijeme. Autori diskusie Pod lampou hovoria s pozvanými hosťami o "veľkých veciach" - o západnej civilizácii, o jej základných problémoch, o trendoch v ekonomike, kultúre a politike. Ale hovoria aj o "bežnom živote" - o radosti, o športe či o kultových filmoch." a "Zámerom Štefana Hríba, Juraja Kušnierika a Maria Homolku je tvorivé hľadanie a dialóg pozvaných hostí. Pod lampu sa nehodia frázy a prázdne reči. Cení sa rozhľad, podložený názor, zaujímavý uhol pohľadu a odvaha ísť proti prúdu. Hosťami relácie sú najmä ľudia, ktorí majú čo povedať. S nimi sa aj na zdanlivo jasné veci môže Pod lampou "svietiť" z prekvapivého uhla. Snahu autorov o neformálnu diskusiu výrazne podporuje aj netradičná kamera a strih."
In memoriam Pod lampou. R.I.P.

Toľko teda z Hírska radostne presmutný ja.
Majte sa krásne