Wien

Ok priatelia, píšem ja (P).
Máme za sebou prvú časť cesty - návštevu Viedne. Hneď úvodom by som rád povedal, že to bola v mojom prípade prvá návšteva veľkého mesta, ktorá trvala dlhšie ako deň. Áno, tak je - som domased. Ale liečim sa :)
Som z Viedne nadšený. Normálne by som tam išiel žiť. Ľudia majú svoje problémy, ale vyzerajú v pohode. Smejú sa, zabávajú, jedia... Tolerujú ľudí z ktoréhokoľvek rohu svetaVeľa veľmi zaujímavých vecí je tam zadarmo (koncert Plácida Dominga a Viedenských filharmonikov, dvojmesačný filmový festival), po polnoci sa dá kúpiť skvelá zmrzlina. Fascinuje ma hlavne jedna vec. Na Slovensku človek platí dane, odvody, poistky ... ... ... a čo z toho má? Veľa nie. Obyvateľ Viedne má napríklad: funkčné elevátory, park pre voľný pohyb psov, vyhradenú cestu pre cyklistov (po celom meste!), skvelý systém hromadnej dopravy (za 3 eurá som sa vozil celý deň, ktorýmkoľvek typom dopravného prostriedku), a veľa veľa ďalších vecí, ktoré sa mi ani nechce menovať, lebo by som sa zase rozčertil, že prečo dávam svoje peniaze štátu, ktorý ich použije ktovie načo, keď ich môžem odvádzať 270km ďalej a niečo z toho mať. Nielen ja, ale aj moji blízki. No a zase som sa nasr... nasrdil :)
Krátko k scenáru, potom prídu na rad fotky:
Piatok: budíček tuším o 4-tej, odchod zo Zvolena 05.50, príchod do Viedne cca 10.00, stretnutie s ujom Paľom, prechádzka po Belvederi, obed so skvelým chlapíkom menom Renatus, siesta, stretnutie s Katkiným bývalým, večerná klobása, koncert (viac na fotkách), Wiener Pils za 3,40eur (dobré, ale slovenský Steiger za 24sk sa mi zdá lepší), polnočná zmrzlina, návrat do prechodného sídla.
Sobota: raňajky, prechádzka po meste, obed u jednej milej rumunskej rodinky (mama + 5 dcér, ocko pred dvoma rokmi tragicky zomrel), siahodlhá prechádzka s manželkou po Mariahilfe Strasse, stretnutie s kamoškou Kekou, čakanie na Sashu (Katkin ex-), káva, začiatok Filmfestivalu, návrat domov
Nedeľa: kostol, internacionálny trojjazyčný (anglickonemeckosrbský) obed s ľuďmi z kostola (10 národností z 3 kontinentov: Srbsko, Macedónsko, Švédsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Nigéria, Veľká Británia, USA, Egypt), autobus do Bratislavy, stretnutie so svokrom, cesta do Zvolena, rozlúčka so psíkmi, balenie vecí, písanie tohto reportu :)

A ešte pár vizuálnych vnemov:

náš hostiteľ:


častý obrázok:


šialenci pred Stephansdomom:


tento bol fakt skvelý, komunikoval s ľuďmi iba pomocou neartikulovaných zvukov podobných vtáčiemu spevu:


odfotené v mužskom WC:


občerstvenie na Filmfeste:


katka a jej ex Sasha (skvelý chalan, normálne nechápem, prečo si vybrala mňa):


nedeľný medzinárodný (viacfarebný) kostol:


vďaka za upozornenie, normálne som mal chuť:


aj takto sa dá zarobiť (a cvičiť na skúšky z nástroja), len netuším, ako tam dotrepala ten klavír :)


davy na ceste za Placidom Domingom v Schonbrunne (do pozornosti dávam EINTRITT FREI... no comment):


po daždi na koncerte v U-bahne (pršiplášte boli sponzorské na koncerte... no comment once again):


doprava 1 - tu vás upozornia, že príde krátky vlak a ukážu vám, kde zastane, aby ste nebežali cez pol stanice:


doprava 2 - nevidiaci si môže nahmatať presný reliéf cesty, cez ktorú sa chystá prejsť...:


po chvíli sme zistili, že krotiteľ šeliem je Poliak:


akosi mi do tohto kontextu zapadá práve tento obrázok :)


ujo Renatus - do domova dôchodcov si kúpil trampolínu, aby mohol skákať (vraj je to zdravé...):


ani Rakúšania nie sú zajedno vo veci svojej budúcnosti (symbolické sú dopravné značky v pozadí - EÚ je nezastaviteľná :)


ani Rakúsko nie je raj 1:


ani Rakúsko nie je raj 2:


OK, sú už tri hodiny po polnoci a o 2 hodiny vstávam, čaká nás cesta cez Púchov, Starú Turú a Bratislavu do Vojvodiny. Pobyt tam bude pre mňa ťažký - ako ortodoxný chladomil teploty cez 40°C v tieni veľmi nemusím...
Majte sa krásne, ozveme sa hádam v utorok.

PS: Prosím, napíšte čo najviac komentárov, aby sme sa mohli čím skôr zlepšiť...